Doteraz som sa tomu smiala.............

Tak a postihlo to aj mňa. Doteraz som sa celkom dobre bavila na tzv. LÁSKE CEZ INTERNET. A zrazu tých ľudí začínam chápať a pýtam sa prečo práve ja....

/chcela by som dodať, že to nie je vymyslené/

Asi to chcel osud na ktorý som doteraz neverila a po rôznych náhodách som sa zoznámila s jednou cudzinkou, ktorá žije na Slovensku a stala sa z nej moja najlepšia priateľka. Okrem iného nás spájajú aj priatelia a podobné životy.

Raz mi rozprávala o jednom mužovi, ktorý bol jej dobrým priateľom v krajine kde sa narodila. Vždy o nom hovorila s rešpektom, pretože jej veľmi pomohol. Moja priateľka neustále visí na nete a takto udržiava staré kontakty. Ani som len netušila že tak ako sa so mnou rozpráva o ňom, tak s ním komunikuje o mne.
Až raz sme sedeli v aute a zvoní telefón, číslo neznáme. Zdvihla to. nerozumela som ani slovo, pretože jej rodný jazyk je pre mna španielska dedina.................


Asi po troch minútach mi vraví, že jej priateľ Ika by ma rád počul.
Bolo to fakt dosť čudné, vzala som telefón a s človekom na druhom konci sme si vymenili zopár zdvorilostných fráz.
Keď som to položila nechápavo som ju zahrnula otázkami.
Vraj sa o mne dlho rozprávajú a chcel počuť môj hlas. /ešte že vieme obaja po anglicky/
Polichotilo mi to.


A asi o tri dni mi prišiel mail, na ktorý som ani vo sne nečakala. Bol to pekný priateľský mail.
Samozrejme že som okamžite odpovedala.
A takto sme si denne písali asi dva týždne. Neskôr občas viseli na skype celé hodiny.

A zraz som si uvedomila, že je to pre mna viac ako priateľstvo. A spolu stým spojených milión otázok.
Aj on to tak cíti?
Má to šancu aj v rále???
Mám mu to napísať????......................
A nie sme už malé deti ja 28 a on 34, takže bude treba zvážiť vela vecí.
Predbehol ma, napísal to sám. Strašne sa mi uľavilo, že nie som len ja z tohto vzťahu paf. Ešte by som rada napísala že nikdy predým som žiadne virtuálne priateľstvá neudržovala, net bol pre mna skôr pracovný nástroj.

A čo teraz?????? Túto otázku mám neustále v hlave.
Stále si píšeme, telefonujeme, vidíme sa cez kameru ale každý normálny človek sa chce dotknúť, pozrieť do očí, pobozkať............
Je tak strašne daleko skoro 4000 km.


Chceme sa stretnúť, vlastne na nič iné ani nemyslím. Problém je že on potrebuje na Slovensko vízum a tak ma moja priatelka pozvala do jej krajiny na oslavu nového roku. Už mám letenku. Ale je to predsa len dlhá doba do nového roku, dúfam že to dovtedy všetko vydrží.
Ale určite vám dám vedieť či z toho niečo vzniklo................

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu