Znažím sa ho zbaviť no zabíja vo mne všetku energiu na smiech, na prácu, na život..............
Príde a ja sa cítim ešte opustenejšia, ešte viac sama, ešte viac nechcená, každému ukradnutá..........
A stačí reálne pozrieť na svet a viem že tu niekto vždy je ale toho práve
nechcem a nevážim si to čo mi dáva, prečo je to tak....
Len jedno smútok nezabíja chuť plakať a plakať a rozmýšlať aké by to bolo keby........
Milón keby.
Kedy sa už konečne naučím byť spoojná s tým čo mám??????
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár