Zebra

Keď som kedysi dávno (pred pol rokom) navštevovala autoškolu, prechod pre chodcov som vždy automaticky ignorovala. Nemyslite si, že tým chcem povedať ako veľmi ľudí nenávidím, to nie. Na druhej strane ich zasa tak veľmi rada nemám, len ten prechod, no, ako to vysvetliť, nebol mi proste ,,pochuti,, . Ale ako som tak šoférovala, teda stalo sa to iba raz, niečo ma osvietilo, nie žiara reflektorov oproti idúceho auta, lebo aj to sa raz stalo, ale veľká myšlienka. Idea ako sa patrí.

Zamyslela som sa nad prechodom pre chodcov, zebrou, ktorá mi pripomenula akýsi most. Keď si cestári uplatňovali svoje umelecké schopnosti, určite netušili k akému veľkému objavu, náhodne dospeli.

Namaľovali cestu, priechod alebo most. Nech to už nazveme akokoľvek, umeleckú hodnotu nezanedbávajúc, toto spojivo môže, duchovnou stránkou vnímajúc, znamenať oveľa viac ako funkciu, ktorú v reálnom svete spĺňa. ... to je veta ...

Predstavte si dva útesy, medzi ktorými je veľké NIČ, absolútna prázdnota. Neexistuje žiaden priechod, lávka, absolútne nič. Vy stojíte na jednom z útesov a túžobne hľadíte na druhú stranu. Ponoríte sa do svojho sveta a myšlienkou po myšlienke staviate túžbou poháňaní most. Vytvoríte akúsi mozaiku pocitov.

Mozaika obsahuje všetko čo vás trápilo, rozosmievalo, hnevalo, poháňalo vpred. Doslova a do písmena sa vybijete na svojom pamätnom diele.

Všetko, čo ste v živote dosiahli alebo nedosiahli, všetky úspechy aj radosti vytvorili most na druhú stranu, kde začínate odznova.

Už vás netrápia pochybnosti čo by bolo keby. To keby už totiž neexistuje. Ste len vy a začiatok oproti.

Dôstojne kráčate po moste až dôjdete na druhú stranu. Most za vami zmizne, rozhliadnete sa a viete, v tom momente ste si úplne istý, že to čo vás čaká vás nijak nesklame, nezarmúti, nenaruší váš vnútorný pokoj iba vás privedie k pravde, k pôvodným prameňom.

Niekde úplne na nepopísaný začiatok.

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu