Smutnými očami sa díva do prázdna. Nevníma tikot hodín ani klopkanie dažďových kvapiek na sklo. Čas akoby neexistoval a ona sa v predstavách trápi nad tým čo bolo a čo bude. Nechce zažiť znova nešťastnú lásku. Nechce nikomu ublížiť, no opäť urobila tú istú chybu. Nedokázala povedať nie a opäť sa pripútala k niekomu, komu určite ublíži.
Vezme si do rúk plyšového psíka a pritisne si ho k tvári. Jej slzy sa vpíjajú do srsti mäkučkého priateľa, ktorý tlmí jej plač. Cíti bolesť v srdci a nedokáže si predstaviť, čo príde. Najradšej by sa presťahovala na pár mesiacov, aby na ňu zabudol a ona mohla slobodne žiť.
Nikto jej nedokáže pomôcť, síce mnohí jej radia, no nemá to zmysel. Nevedia si predstaviť, čo prežíva. Potrebuje čas, no ten nemá. Nedokáže žiť v klamstve či pretvárke.
Čo má robiť? Vyhýbať sa mu? Povedať mu pravdu a zase ublížiť? Prečo nepočkala? Prečo sa unáhlila a pravdepodobne urobila zase tú istú chybu? Tieto otázky si kladie stále dookola. Nemá už silu plakať, ani premýšľať. Zavrie oči a prvýkrát za celý deň sa odpúta od utrápených myšlienok a vstúpi do ríše snov...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
nikushka007  15. 11. 2007 19:42
ah kolkokrat som uz toto zazila a ublizila...
2 
fotka
domcuriq  14. 2. 2008 17:28
moje zlatucke
Napíš svoj komentár