Behala po obchodoch a v mysli si predstvovala aké miesto by vybrala každej čačke ktorú videla. Bola taká šťastná...veď o mesiac mala narodeniny... a Peter jej pripravil ten najkrajší darček...hoci nebolo to prekvapenie, keďže o ňom vedela no Peter by si nedovolil bez jej názoru vybrať ich spoločný nový domov. Bola taká šťastná...boli spolu tri a pol roka, parkrát sa aj rozišli a hoci už nikto nedával ich vzťahu nádej...jedného dňa sa stretli, pozreli si do oči a objali sa...nepotrebovali slová...dali si len bozk na líce no v tej chvíli to bolo to čo obaja potrebovali. V náruči niekho iného nikdy nepocítili ten pocit...vášeň aj neha zároveň, ich telá sa objatí dorozumeli aj bez hocijakých zvukov. Potom na seba pozreli... Janka začala...no nezmohla sa na viac ako : "Ja....ty..." Nemusela pokračovať. Peter ju pozval na oblúbenú čokoládu... Keď sedeli oproti sebe...stále na seba pozerali a nemohli sa vynadívať...očami si stále pripomínali každú časť tela... po dlhom tichu Peter povedal : " Zabudnime na všetko a začnime žiť odznova. Jasné že sa nedá zabudnúť, na to čo sme prežili no skúsme o tom nehovoriť a nemyslieť na to. Prežili sme aj zlé chvílky no i pekné. No vstúpme do nového života s tým, že prežijeme ešte krajšie veci."

Začali nový život....krásny..vychutnávali si jeden druhého...obaja cítili, že sa milujú ako nikdy predtým...

Do Jankyných narodenín chýbali ešte dva týždne...Peter mal stále viac práce... Po dlhom týždni, ktorý sa nevideli sa mali stretnúť v sobotu... Janka si rýchlo upratala a spravila nákupy aby večer mala dosť času na prípravú na stretnutie....no keď si zapla obľúbený seriál zazvonil telefón...tak veľmi sa jej nechcelo vstať a zdvihnúť ho... no cítila, že to bude asi Peter. "ahoj miláčik" zdvihla telefón. "ahoj" ozvalo sa na druhej strane, :vieš ja ... no... dnes nemôžem"...."čože? stalo sa niečo?" ...." nie ja ...slúbil som bratovi, že mu prídem ...pomôcť na stavbu...". janke zamrzol úsmev na perách.." ale...no dobre...ľúbim ťa miláčik a ak prídeš skôr tak sa u mňa zastav" ..." dobre jaňuš...ahoj"....Janka položila mobil na stol...chvíľu nad hovorom rozmýšľala no potom zahnala zlé myšlienky...veď sú s Petrom takí šťastný, asi ma toho len v poslednom čase veľa...

Prešiel týžden a Peter sa ozýval čoraz menej...chcela mu zavolať ale nemal z toho dobrý pocit...bála sa...stále to odkladala. No raz večer nemohla spať..stále rozmýšlala či spravila niečo zlé...Napísala mu sms...písala mu že cíti že sa niečo deje...a či sa nechce stratnúť a vyriešť ak má nejaký problém... no odpoved neprišla...

Až na tretí deň .... ležala vo vani...potrebovala si oddýchnuť... zabudnúť na myšlienky ktoré sa jej stále vynárali v hlave... Bol to on...s obavami zdvihla telefón..."áno?".."ahoj to som ja...chcel som ti povedať...že som nad všetkým rozmýšľal.."...viac jej ani nebolo treba povedať...presne vedela čo bude nasledovať...."a na čo si prišiel?"..."vieš je koniec...niežeby som ťa nemal rád...a neviem ti to vysvetliť ale cítim to tak.."...na Jankynej strane bolo ticho.... a Peter to dorazil" Veď sa môžeme občas stretnúť a pokecať.."...to ju dorazilo a nezmohla sa ani na slovo len zložila...

Prišiel deň jej narodenín...už od rána si uvedomovala..že to nemal byť len jej deň...mal to byť ICH deň...mali spolu začať život...všetkomali tak krásne zapadalo, každá časť ich sladačky budúcnosti do seba zapadala...no dnes tú sedí sama v kuchyni so sestrou a s mamou, ktoré jej prišli zapriať všetko najlepšie...no ona nevnímala zmysel slov...lem tam sedela pozerala von oknom...a nevedela čo bude ďalej...ako veľmi sa snažila spomenúť si na niekho s kým by sa mohla ísť opiť....no nikto taký nebol...veď žila len pre neho.... a pre ich budúcnosť...bez neho bolo všetko také šedé...nič nedávalo zmysel...všetci okolo necj boli zrazu nepríjemní a cudzí...chcela sa mu ozvať no vedela, že tentorkát to bolo naposledy...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
cotessy  11. 12. 2007 20:04
depresivne...
2 
fotka
pableaux  11. 12. 2007 20:30
to je fakt smutne
Napíš svoj komentár