nenávidia a milujú,
tmavé miesta našich duší,
občas výchor kradne z uší,
kvapky strach na okná maľujú...
Mocná bolesť srdciach našich,
dni rovnaké stále stráži,
zoberte si obeť nudy,
k svojim deťom dávnej doby.
Deň čo deň rovnaký je,
nekonečné šťastie nikdy nenájdeme.
Daždivé dni naše zlé sny prebúdzajú,
každé ráno nás do nich vnárajú...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
deborah
24. 6.júna 2010 11:05
dobrá myšlienka
Napíš svoj komentár