Dnes si tak hovorím, keby existoval stroj času, cestovali by ľudia vôbec do budúcnosti? Je pár vecí, pár rád, ktoré by som mala poskytnúť svojmu minulému ja. Tomu mladšiemu a naivnejšiemu.
Viete, čo je časový paradox? Ten časový paradox z Artemisa Fowla, ktorého som hltala keď som bola na základnej, istý čas na strednej a myslím, že keby sa mi dostal do rúk teraz, tak ním nepohrdnem. Dokonalá kniha mimochodom, ak stále hľadáte vianočné darčeky pre kohokoľvek vo vašom okolí, kto sa ešte nachádza v tínedžerskom veku, tak kúpte celú ságu. Vážne. Nežartujem. Anyway, časový paradox tvrdí, že keď pricestujete do minulosti a urobíte akúkoľvek zmenu, tak to na vašej budúcnosti nič nezmení, pretože zmena už sa udiala. Teda stav budúcnosti, z ktorého ste pricestovali, je výsledkom minulosti vrátane akcií, ktoré ste vykonali, keď ste tam pricestovali z budúcnosti.
Táto vedomosť, ktorú som nadobudla pred niekoľkými rokmi, čítaním práve Artemisa Fowla, ma vedie k jedinému záveru. Moje minulé ja, akokoľvek mladšie a naivnejšie, bolo tvrdohlavé a do istej miery dosť hlúpe, že si nenechalo poradiť. Áno, celá ja. Alebo si možno nechalo a toto je výsledkom inej situácie, do ktorej sa mu podarilo dostať. Ako môj otec minule skonštatoval, svojmu osudu neujdeš. (Jeho vyhlásenie však nič nezmenilo na tom, že sme víkendový výlet do Drážďan, zmenili na Karlovy Vary.)
Takže, drahé minulé ja, drahá naivná Joi,
keďže obe veríme na časový paradox a ultimátne pravdy vypovedané v rôznych fantasy knihách, tak ti ja ako tvoje budúce ja hovorím toľko, že to prežiješ. Vo svojej podstate sa nič tak hrozné neudialo. Boľavé áno aj zničujúce, a vlastne sa nič tak celkom nevyriešilo, ale všetko prežiješ. Takže sa nenechaj obrať o zážitky a možno pridaj nejaké navyše, pretože postupom času budú naberať na cene. Korčuľuj s Andrejom do vyplutia vlastnej duše. Skús niekedy Alexandrovi povedať áno na všetky blbosti, ktoré mu za deň napadnú. Neboj sa toho, bez ohľadu na to, čo si o tom myslíš, neskončíte mŕtvi, zdrogovaní, ani vás nezatkne polícia. Choď s Juliannou nakupovať a potom na punkový koncert, kde vyskáčete všetko na svete. Všetko, čo sa stane, čo sa stalo alebo aj to, čo sa nestalo. Ver mi, ten okamih bude stáť za to. A nenechaj Richarda zabudnúť. Mal by to zvládnuť, ale neobviňuj sa, ak nie.
Možno sa častejšie rozprávaj s ľuďmi. A nenechaj sa zmanipulovať. Ja viem ako ti to teraz pripadá, nikdy by sa ti nemohlo stať, aby ťa niekto zmanipuloval. Mohlo. Ver mi. A keď sa to stane, neboj sa zdvihnúť a odísť hneď ako si to uvedomíš. Nikomu nie si nič dlžná a "nie" je plnohodnotná odpoveď hodná akceptovania.
Neboj sa do vecí skočiť po hlave, nestrácaj čas premýšľaním o dobrých a zlých nápadoch. Niekedy je v poriadku niečo proste len tak urobiť.
Ach, a nečakaj na zázraky, žiadne sa nestanú. Veľa píš a pi len dobré víno, pretože z Nitrianskeho kniežaťa bolí hlava. Čítaj aj niečo iné ako dievčenské romány a Gaimana. Prečítaj si Nočný cirkus skôr ako v dvetisíc pätnástom. Nepozeraj sama na smutné filmy a nepovažuj za trápne, že ťa vydesí čokoľvek nečakané.
Nebuď nešťastná, keď sa ti nepodarí všetkých zachrániť. Nevzdávaj sa, keď sa všetko zdá beznádejné. Nenechávaj Miša nešťastného. Je už raz taký, ale to sa tiež nejako vyrieši. Časom. Ó áno, neuzatváraj sa pred svojou láskou, všetko, čo cítiš je v poriadku. Aj to, že občas nič necítiš je okej. A nechaj sa v noci objať, keď sa ti snívajú hrôzostrašné sny.
Neber všetko tak príšerne tragicky a ver v trochu šťastia. Dýchaj a ži. A necestuj pražským metrom, ak sa na to nebudeš ráno cítiť. Takých dní bude veľa. Všetko zvládneš. A hoci možno nie si dokonalá, si svoja. Ak nikdy nestratíš samu seba, bude všetko v poriadku.
Časom...
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
borovy
9. 12.decembra 2015 11:36
DOBRé
Napíš svoj komentár