Milujem, závidím, chcem...

Milujem tvoju prítomnosť, je tak upokojujúca, nemusíš nič vravieť, stačí, keď sa na mňa raz zahľadíš a ocitám sa v stave totálnej utópie...milujem tvoju vôňu, tvoj pomalý dych, keď spíš, to ako ma držíš za ruku, keď šoféruješ a ja si pripadám ako na romantickej prechádzke milujem to, keď sa môžem dotýkať tvojej pokožky, obdivovať tvoju krásu, tvoj pohľad, tvoje pery.. teba

Závidím každému, kto sa s tebou rozpráva, závidím každému, kto sa ťa dotkne čo i len obyčajným podaním ruky... každému, kto môže byť aspoň na chvíľu v tvojej blízkosti.. závidím každému, na koho sa usmeješ, zamračíš.. závidím každému, koho existenciu vnímaš...

Škoda, že je tomu tak dávno, škoda, že som neznamenala pre teba toľko, čo ty pre mňa.. škoda, že ťa už nikdy neuvidím, nikdy sa ťa nedotknem, nikdy ťa už nebudem počuť...
Ale vedz, že nikdy na teba nezabudnem, kvôli tebe by som bola ochotná spraviť všetko... ale nemusím, nežiadaš to odo mňa.

Chcem ťa, ty mňa nie. Milujem ťa, ty mňa nie.

Škoda

 Vyznanie

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu