Mám chuť písať len tak o ničom, hovadinky, čo sa zdajú zaujímavé len mne...ale tak, zabijem sa, keď ma to baviť začalo?
Si tu sedím s vinečkom vedľa noťáska svojho.. bo mamča urobila práve svoju prvú skúšku na výške, takže je zo mňa hrdá dcéra a ochotne zapíjam jej B
Si poviete, čístá alkoholička..dojde si zo školy a hneď chlasce.. a viete čo.. nech minule som sa opila z burčáku, bo ved som ho musela ochutnať a nebola to moja vina, že som mala nedostatok tekutín a moje telo trpelo a že niekto zabudol flašu na mojom stole.. tak som si prilievala... nebojte, užila som si krásne ráno - suchotinkové, takže som sa poučila, že opíjať sa treba prevažne cez víkendy
No ale tuším iné som chcela.. Podľa mojich blgov by si hocikto všimol, že velmo často mením nálady (asi v závislosti od príjmaných tekutín).
Raz melancholicky spomínam, inokedy si trieskam hlavu, že prečo si život viac neužívam..
Ano, užívať a hlavne si vážiť život.. to som chcela... včera zomrel u nás jeden mladý chalan, dlho som ho nevidela, ale poznala som ho a bol rok mojím spolužiakom na základnej.. a zrazu zomrel, len tak... žiadna nehoda, žiadna choroba.. zlyhalo mu srdce...
Bola som mimo. Uvedomila som si svoju (že to tak musím) pripečenosť, lebo sa umáram v smútku - z nešťastnej lásky, depresiách - z občasnej osamelosti, strese - zo školy... a pritom si neuvedomujem, aký je život krehký a krátky. Môže sa to stať mne, môže sa to stať niekomu, koho veľmi ľúbim.. tak prečo, preboha, sa mám zaťažovať blbinami všedného života? Chcem si užívať (nie zas doslovne , chcem si vychutnávať každú chvíľu, chcem tu byť pre druhých a robiť ich šťastnými..
Bolo by dobre, keby mi toto odhodlanie vydržalo dlhšie ako pár hodín a keby ozaj podľa toho aj konám... ale kto neumí, ten mluví.. ešte dobre, že píšem
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár