Ja odídem a vy si môžete životy žiť
Chcela som byť tým, kto pomáha
Ale nebola preto odo mňa vynaložená dostatočná námaha
Nechcem vás už ďalej raniť
Vy si život vážte,
Vy si ho strážte
Môj nemáte prečo chrániť
Už je neskoro, už nie je čas
Na vzbudenie ľútosti, na vnímanie krás
Na začiatok života, na začiatok ľúbosti
Smútok ohlodal telo, prenikol až do kostí
Čo povedať na koniec, tie posledné slová
Pochmúrna noc
Ženie sa na pomoc
Neuvidíme sa my už znova..
Čo som to spravila s vašimi životmi
Zahradila duše nepreniknuteľnými plotmi
Ako uniknúť, oslobodiť sa od tmy
Ako nájsť to miesto, kde duša kotví
Ako zniesť tiaž tohoto sveta
Tam, kde sa akékoľvek šťastie zmetá
Zlými reakciami iných
Ako povedať správne slová, keď naozaj chceme stáť pri nich?
A kam sa vôbec podela túžba pri nich zostať
Kde sa vzala vôľa snažiť sa a zrazu so všetkým prestať
Ten zámer tým správnym sa jednoducho nestať
Naozaj ich musíme za svoju krutosť tak kruto trestať?
A tak sa asi všetko končí, už tu nezostalo nič
Všetky myšlienky a básne sú už aj tak gýč,
Všetky tie slová
-čo boli povedané zas a znova
Nič z toho nemalo cenu
Beriem si cestu čo povedie k nemu
Čo ma odvedie preč z tohoto sveta
A kniha života je navždy uzavretá...
(Nie, toto ešte nie je moja posledná báseň, nie je to dosť dobré)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár