Prečo mám chuť podrezať si žily či pod vlaky skákať
A city sú preč, slzu neprelialo oko
Neuvedomila som si, že som sama sebe sokom
Že je to všetko nanič
Že smútok a beznádej nemá konca ani hraníc
Že ona ani on nie sú vinní
Že teraz je ten čas plakať za stratenými synmi
Že je všetkému koniec
Že na mojom hrobe nebude ležať ani len jeden jediný veniec
Že tie pesničky nie sú smutné, ale životné osudy
Z kníh sa nič nenaučíme, to až od ľudí
Od tých, ktorých sme zradili, no stále pri nás stoja
Keď sa vzdávame, vravia : "Neutekaj z boja,"
Veď máš predsa celý život pred sebou
Bolo by ti smutno za všetkou tou nádherou
No čo ak už my sami nie sme tými, čo to vraveli
Čo ak sme pred pocitmi svoje srdcia zavreli
A čo ak tí ostatní utŕžili od nás veľa rán
Neúrekom, viac, ako je pierok na krídlach vrán...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár