Všetko je tak ako je a je to zle
Všetko, čo robím, je asi z nesprávneho dôvodu
Čo z toho, ak človek človeka zradil, dopustil sa podvodu...
Ak tam pôjdem, a budem zaňho prosiť, bude to úprimné?
Čo ak to bude také chladné, že v tom mráze zahynie?
A čo ak zahynú ďalší ľudia nevinní?
Iba kvôli tomu, že neboli sme úprimní...
Ako dať preč nenávisť a zlý úmysel
Všetko je tak, ako by si jeden nikdy nemyslel
Odním tú nenávisť skôr, než príde čas
Aby nezamrzol oheň jeho duše a duší v nás
Nenechajme tú nenávisť preniknúť
Nenechajme spaľujúcu lásku zaniknúť
Kiežby nastala zmena
A oživila by nádej pre ľudí bez mena
Pre ľudí bez mena, pre ľudí bez tváre
Všetci strácajú sa v utrpení, vo virvare
Každodenných starostí, každodenného smútku
Smerujeme do budúcnosti utkanej zo zármutku?
Zostať, či ísť, rozhodujem sa zostať.
Ktovie, či by moja prosba dokázala obstáť.
Obetujem zaňho modlitbu, snáď to bude stačiť.
Snáď už nebude musieť ťarchu tohto sveta na svojich pleciach vláčiť.
Čokoľvek sa stane, spomienka zostane - navždy.
Vo vločkách snehu, vo vetre, v jarnom či jesennom daždi.
Snáď ho úmyselne nepútam, k prázdnote svojej duše.
Kiežby v mojej duši boli preňho jemné lístky ruže.
Tie tam však nie sú, nanajvýš tŕne a prázdnota.
Kam sa vo mne podela láska, kam sa podela ochota?
Prepáč mi znovu, nechcem aby si trpel.
Možno preto si odišiel, lebo ukrutnosť si nestrpel.
Čo však povedať, čo urobiť, ak niet slov ani činov
Ako docieliť, aby budúcnosť stala sa inou
Ako rozmýšľať, ak myseľ je už posiata nejednou mínou
Ak hruď človeka je zaťažená vinou...
Všetko je len ten strach, to zlo vo mne, čo ísť mi bráni.
Pomôžeš nám, ja to viem, splniť tisícky nesplnených prianí.
Naplní ťa svetlom, svieť nám na našej púti.
Ty budeš ten dôvod, pre ktorý aj v chladnom severáku hýbať sa budeme nútiť.
Aby sme neskrehli, nezmrzli, lebo tak už neuctíme tvoju pamiatku.
Budeme sa snažiť, pre teba, pre nich, pre všetkých, pre matku.
Osloboď sa, lebo sloboda je krásna
Tak ako žiariaca tvoja hviezda jasná.
Si tam niekde, aj keď ťa nevidím, ale cítila som.
Aj keď neoslovil si ma svojím nádherným hlasom,
Dotkol si sa ma najjemnejším dotykom.
Bodaj by mi do duše prenikol.
Bez citov by bol svet bezútešný, celkom by zanikol.
Láska však prichádza aj do duší hriešnikov.
Prenikne moju dušu, tvoju, ich, duše naše.
Aby bol utešený ten, čo najviac plače.
Aby miloval ten, čo nenávidí.
Aby uvidel do hĺbok duší ľudí.
Aby dokázal pomôcť tam, kde zdanlivo pomoci niet.
Aby vykvitol na púšti ten najkrajší kvet.
Za to, budeme bojovať, aby tvoj život nevyšiel nazmar.
Kým sa znova nestretneme, maj sa pekne, nazdar.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár