» www.birdz.sk/webka/kajs/blog...
"Ahoj už som doma!" predsieňou sa niesol hlas môjho drahého.
"No konečne! Už som si myslela, že si ťa tam nechajú naveky." postavila som sa na špičky a dala som mu pusu.
"No málo nechýbalo a boli by si ma tam nechali." povedal naoko vážnym tónom, za čo som mu venovala akože karhavý pohľad, že by ma nechal samú ďalší celý týždeň a a potom sme sa obaja zasmiali.
"Urobila som večeru. Lasagne." povedala som a viedla som ho za ruku do kuchyne. po ceste nechal v obývačke tašku a kým som sa skláňala do rúry po plech s mojím kulinárskym veľdielom, objal ma okolo pása a donútil ma vystrieť sa.
Potom ma pomaly otočil k sebe, zadíval sa mi do očí a nežne mi zašepkal do ucha: "Celý týždeň som sníval o tvojich očiach, o vôni tvojich vlasov, o tom, ako sa ťa budem dotýkať a ako ťa budem bozkávať."
Po chrbte mi prebehli zimomriavky. Lenny ma zdvihol a preniesol si ma do spálne, kde sme sa obidvaja zbavili pocitu samoty, ktorý v nás prebýval celý týždeň. Pri spomienke na to, že budeme zase spolu tak ako predtým, ma hriala pri srdci.
No a potom sme sa konečne najedli.
***
Keď som sa ráno zobudila, posteľ vedľa mňa bola prázdna. Na chvíľu ma pochytila panika, že azda večer predtým bol len sen, že sa pozriem do kalendára a zistím, že na môjho drahého budem musieť čakať ešte minimálne dve dni, ale nie. Len čo som sa začala vyhrabávať z prikrývok, pribehol Lenn a prikázal mi zostať v posteli.
Potom na tácke doniesol pomarančový džús a čerstvé lievance s javorovým sirupom.
"Ty si bol nakúpiť?" opýtala som sa prekvapene, lebo doma sme nemali ani ten pomarančový džús, nie to ešte javorový sirup.
"Tak trochu." pousmial sa, pokrčil ramenami a prisadol si ku mne na posteľ.
"Láska, ale z tohto môžu byť škaredé fľaky na posteľnom prádle." povedala som ako storočná stará dievka, ktorej povinnosťami je iba nakŕmiť mačky a pratať byt.
Najedla som sa a potom sme sa obaja vychystali do školy.
Sedieť na prednáške a počúvať o psychológii, kedy vznikla a čím sa zaoberala a zaoberá ma bavilo asi tak prvých šesťdesiat minút, ale posledných tridsať minút prednášky som si želala vypadnúť na obed. V žalúdku mi neznesiteľne škvŕkalo aj napriek sýtym raňajkám, ktoré som zjedla a Buster ma prepaľoval pohľadom takým intenzívnym, že som myslela, že mi zapáli jemnučké chĺpky na krku, ktoré mi od napätia vstávali dupkom.
Konečne odbila jedna a ja som mohla opustiť prednáškovú miestnosť na dve a pol hodiny, dopriať si obed s najlepším priateľom a milovaným mužom a potom sa vrátiť na dvojhodinovku angličtiny, po ktorej ma čakala už iba vytúžená cesta domov.
Čakala som na Richieho a Lenn o niečo ďalej telefonoval so šéfom, aby mu dal vedieť, že teda príde aj na ďalší týždeň a teda, že má o prácu dlhodobý záujem.
Ja som medzi časom už stihla vrátiť nechutnú uniformu servírky, ktorú som síce chcela pôvodne rituálne spáliť, ale stálo by ma to priveľa peňazí na sebauspokojenie a zase až taká bohatá som nebola. A ani som natoľko netúžila po tom sebauspokojení.
"Tak si sa ma dočkala krásavica." povedal Rich keď preskočil posledné tri schody a pristál na chodníku tesne predo mnou.
"No veď som myslela, že tu zdiviem bez teba za ten týždeň. Nemala som ani koho zavolať na kávu. Bola som tu takmer sama ako prst. Nebyť školy, asi sa obesím." usmiala som sa a poriadne ho vystískala.
"A už si skúšala fitko? Občas keď mám depku zvyknem tam zájsť, odventilovať sa. Sú tam fakt sexi chlapi a myslím si, že napríklad taký bicykel, by ti nedal až natoľko zabrať." potľapkal ma po ramene a tváril, sa, že si ma prezerá, či zvládnem takú záťaž.
"Tak kam ideme?" pripojil sa Lenn a ja som zapojila mozgové bunky.
Napokon sme sa dohodli na jednej pizzerke celkom blízko, kde robili úžasnú pizzu a tak sme sa usadili a čakali. Bola som v pohode, až kým sa vo dverách neobjavil Buster. A čo bolo horšie, spoločnosť mu robil ešte niekto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár