Niet viac nádejí, niet viac radosti.. možno Tvoj dotyk niečo zmení.. To bôlu v duši hojnosti.. To čo v osud môj sa mení. Načo prázdne slová, ktoré nepovedia.. to čo sa má stať.. Načo city ktoré neodletia.. keď slzy musím premáhať.. Všetko sa mení, ja , Ty... a tento svet.. Už neskoro je na tie vety.. už nezaklíči nový kvet.. Čakám len na koniec.. ..na ranu z milosti.. ..ako pastier od oviec.. ..pri božej blízkosti.. Ako i ty..i ja tak trpím.. Visím na križi svojho života.. ..keď znášať údery musím.. ..úder zvaný clivota.. Vo vlastnej krvi.. vidím samého seba... snáď nie som ten prvý.. pred bránami neba.. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj