niet viac síl.
Duša sťa kamenný úkrit,
chladný a tmavý..
Stojím tu ako po mnohé roky,
spomienky na trpkú slávu..
Nepočuť záludné kroky,
prinášajúc smutnú správu.
Nemôžem zastaviť kolobeh dejín..
nemôžem spasiť samého seba.
Ale prečo takto?
..vstupenka do voľného neba..
Čím som si zaslúžil takýto osud?
..spravodlivosti sa nedočkám..
Skloniť sa na čísi popud,
pod ťarchou vlastného dreva.
Slnko už zapadlo, už ľen chvíľa..
V objatí noci oddávam sa Tebe..
Poznávam smrť, krásna ako víla..
snáď vzbudí ten cit, čo v Tebe drieme.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
beruska_zuzanka
26. 6.júna 2007 18:19
Fuuuhaaa....
Napíš svoj komentár