Nevedno ako, zostávali mi doma po týchto ľuďoch rôzne krámy. Šperky, mobily a iné veci, to bol ten lepší prípad. Hovno v strede izby zas ten horší. Po jednej takejto pitke, som doma našiel kufor. Kožený, po stranách stiahnutý dvoma remeňmi. Vždy som nachádzal len drobnosti a tento masívny kufor ma zaujal ako nikdy nič.
Odopol som remene a otvoril som ho. "Sieg Heil!" Ozvalo sa tisícmi hlasov a ja som neveril svojím očiam. V kufri bola fašistická armáda, nespočet mužov nastúpených natesno vedľa seba v šíkoch, tiahnúcich sa ďaleko do tmavých hlbín toho koženého kufru. V šoku som kufor zavrel, zobral ho a utekal s ním čo najďalej od domu. Veď tam bola skurvená armáda. stačilo ju dostať do hociakej krajiny, vypustiť a mohli ste si ju podrobiť. Bál som sa tej moci, ale za nič na svete som o ňu nechcel prísť.
Celý zvyšok dňa som strávil na letisku a dumal, ktorú krajinu by som si podrobil. Rozmýšlal som nad nejakým Africkým štátom. Stejnak sú tam samý diktátori a nebola by to pecka, keby s bandou fašistov začnem v jednom z týchto štátov budovať lepší svet ? So všetkým tým čo by ste spravili, keď v sebe máte desiate pivo a nadávate na vládu, ako to všetko serie.
"Nie. Veď tam má každá druhá kurva AIDS. Takže s mojou náturou by som tam dovládol skôr ako by som začal." Mrmlal som si tam sediac s kufrom zachyteným medzi kolenami. "RUSKO!" Ten nápad zo mňa priam vybuchol. Rozložím to v strede červeného námestia a kým sa spamätajú, Putin bude podpisovať kapituláciu. Predsa len, Rusov nemá nikto rád. Zotročovali polku sveta a tak sa na nich všetci vyserú. Všetko to do seba zapadalo. Potom dám ľuďom prácu, vojaci im budú stavať domy a byty a ja budem nakoniec milovaný vodca, osloboditeľ a ten najrešpektovanejší kurevník na svete. Budem chlastať drahé vína, vodku, a pichať kedy budem chcieť.
Moskva odlietala skoro ráno. Triasol som sa od nadšenia celou cestou. Na tú letenku som minulo posledné prachy, ale Rusko malo za chvíľu zakričať moje meno. Bolo to nadšenie, neutíchajúce, brniace celou mojou existenciou. Bolo, až kým som nezaspal. Od včera rána som bol totiž hore. Zobudila ma až letuška keď kontrolovala či sú všetci preč. Skoro som sa posral, utekal som ako to šlo na výdaj batožiny. Bolo tam ľudoprázdno a dokolečka sa tam točil ošúchaný kufor. Nie však ten môj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
majo16
13. 7.júla 2012 22:45
a sakra ! taká príležitosť ! !
Napíš svoj komentár