Prvé bozky vnímam ja ako najkrajšie (česť výnimkám . Sú také iné, také nesmelé, také, že rozbúšia srdiečko a spôsobujú šok...
Úplne prvý bozk. Tak ten môj si do detailov pamätám. Napriek nepriaznivým teplotným podmienkam bol krásny, bol z lásky a ja s úsmevom naň spomínam. Bol to taktiež začiatok niečoho krásneho.
A prvý bozk s niekým, koho som nikdy nemala rada. Bol to len čistý omyl. Až taký, že po tom bozku sa mi na líca vykotúľali slzy. Žiaľ nie od šťastia, ale od tej bolesti. Neviem prečo, ale ten bozk bolel. Ale čo ma potom rozosmialo? Keď mi tak sebaisto povedal, že on je aký šťastný a že on videl aj na mne, že tie slzy boli z šťastia a že isto som aj ja taká šťastná ako on.
Potom som znova stretla niekoho, koho som mala rada.
Náhoda nás spojila a diaľka rozdelila. Každopádne prvý bozk bol tiež krásny a posledný bozk bol fakt posledný. Smutné, ale pravdivé.
A sú aj bozky, ktoré sú prvé a zároveň aj posledné.
Takzvané mylné, jednorárové či iné pseudobozky...
Neviem či také stoja vôbec za nejaký ten prejav...
Čo na bozkoch nemám rada?
Že nikdy neviem ktorý je posledný.
Asi práve preto by sme si mali všetky tak vychutnať, akoby boli tie posledné...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
malapohroma
25. 1.januára 2010 21:44
krasny clanok
Napíš svoj komentár