Ahojte. Som Jedľa Namyslená. Namyslená je môj prívlastok, ktorý mi prischol tu v Lese. Každý mi hovorí, že som namyslená a hlúpa. Podľa mňa oni sú hlúpi. Nevedia o čom hovoria. Ja som z nich asi najnormálnejšia. A najkrajšia. Keď som bola malá, tak som sa s nimi kamarátila, ale prešlo niekoľko rokov a oni sa mi chrbtom otáčajú. Tsss. Aj tak sú to len kravy namyslené. Viete napríklad raz prišla ku mne Borovica. A chcela ísť so mnou nakupovať. A cestou mi hovorila, že som sa zmenila a tak. Poznáte to, asi. A vtedy sme sa dosť pochytili. Aj tak je to trapka. Oblieka sa, ako keby bola z dediny. Modely z minulého storočia. Nie ako ja. Ja mám vždy najnovšie modely. A k tomu všetkému, je ešte úplne húpa. V škole stále prepadala a ja som jej pomáhala. Ach, že som s ňou strácala čas. Ona je jednoducho stratený prípad. Ako aj zvyšok Lesa. Najradšej by som išla niekde inde, ale kde? Do cudziny ísť nemôžem, lebo neviem žiadny cudzí jazyk, A keby že už mám niekde zostať, tak zostanem rovno tu v Lese. Aj keď tu nie je nič normálne. Ach! Je tu nejako teplo. Au! Niečo mi pichá pravý dolný konár. Ach, Bože môj! Ja horím! Už idú hasiči. Ale nie! Oni hasia druhú stranu Lesa! A čo JA? Však som tu najkrajšia a najlepšia. Asi sa naozaj blíži môj koniec. Ale prečo ja? Prečo nie Borovica alebo Smrek? Zrazu sa predo mnou zjaví anjel. A hovorí mi: „Je to preto, lebo si bola ku všetkým zlá. Bola si namyslená a vyvyšovala si sa. A to sa nerobí. “ A potom zmizol. Takže pre toto? Asi som bola naozaj taká. Ale čas už nejde vrátiť späť a zmeniť to. Snáď nabudúce.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár