Ako neviem...stracam kamošky...všetko..ale nelutujem sa ...
Bolo to takto. V lete, teda na zaciatku leta sme chodili casto vonku. Vecer aj do kina kdekolvek. A moja kamoska co mala brata tak on ma kamarata a ten jeho kamarat mal bratranca. Matúš. Raz sme sa stretli a hneď vtedy sa mi zapacil, teda všetci boli pekny ale on bol aj sympaticky. Hneď sme hodili rec a vecer sme sa aj kus opili. Teda ja ani nie ale ostatni hej. Vsetci ma pekne ignorovali tak som sa rozhodla ísť domov. A vtedy zamnou pribehol on...Matúš. Zastavil ma a dali sme sa do reči:
"Kam ideš?"
"Domov."
"Prečo?"
"Tak čo tu mam robit? Ved všetci ste ožraty.."
"Aj ja?"
"Ta kus hej...."
"Ale no..." Potom sa ku mne natiahol a dal mi pusu.
"Čo to bolo? Nebuď drzi!"
"Ale...viem že sa ti pacim...a celkom by sme sa k sebe hodili..."
"Pravda pacis...ale na chodenie treba aj lasku!"
"Tak na tom popracujeme....ci?"
"Ja neviem." Sla som domov. On sa otocil a odkracal. Doma som si trochu poplaka. Normalne chcel somnou chodiť. Ale to bolo v lete. Dali sme sa dokopy. Vsetci domna hucali ze robim blbost ze som este mlada. Ale noa? Ved setky baby striedy (skoro setky) uz maly chalanov! Ale teraz je setko ine....proste ked s nim chcem isť von tak povie ze nema cas...ma to vobec zmysel? Alebo je to len to ze si chce trochu oddychnut od vztahu? To ja neviem...no co uz...dufam ze to bude lepsie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár