Dnes som napísala chlapcovi, do ktorého som beznádejne zaľúbená už tri dlhé roky. A čo sa stalo? Nič. Na otázku čo dnes večer robí mi síce odpísal, ale zároveň ma aj odpálkoval. Jeho odpoveď znela, že večer o 22.00 lepí rektami, a to bolo všetko. Keby aspoň dodal „a ty?“ alebo „prečo?“.
Ok je pravda, že som mu tú správu odosielala so zámerom, že ho potom odpíšem ja, za to všetko, čo mi doteraz urobil, ale nepodarilo sa. Zase som dobehol.
Koľko krát som si už sľubovala, že na neho kašlem, koľko krát som si vsugerovávala, že pre mňa nič neznamená? A vždy, keď sa mi to zabúdanie na neho pomaličky začínalo dariť, tak ako keby to mrcha vedel sa mi ozval, práve vtedy, keď už som ho mala viete kde. Aspoň som si to vtedy myslela. A opäť mi dal nádej, čo ak.....
Samozrejme ja som sa jej vždy chytila a potom, veď pokračovanie už viete. Do kedy sa budem takto ponižovať? Ešte koľko rát ma musí odpísať, aby som si dala pokoj? Má to všetko nejaké hranice?
Záver nečakajte, k záveru som totižto neprišla. Odpoveď na otázky tiež neviem, ale znova som si dala sľub, že si s ním dám pokoj. Aspoň na nejaký ten čas . /Viete ono by to bola inak nuda, keby som tých chlapov pálkovala len ja. Občas mi to musí niekto vrátiť./
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
neway
29. 6.júna 2008 12:36
zakázané ovocie chutí najlepšie, resp. každý chce niečo, čo nemôže mať. ale prečo, to neviem raz to prejde, nabalí si ťa niekto tisíckrát lepší ako tento mačo
Napíš svoj komentár