Platonická láska

No ako začať, začiatky boli vždy moja slabosť. Asi by som sa mala najskôr predstaviť. No mam 21, som vysokoškoláčka, typická baba s typickými babskými problémami.
Tak napríklad, teraz sedím u počítača, hypnotizujem monitor a tajne sa modlím, aby moja nová, celkom čerstvá, platonická láska konečne napísala. Nová preto, lebo dalo by sa povedať, že u mňa sa tie platonické lásky veľmi často striedajú. O mojich nevydarených románikoch by som vám mohla rozprávať celu večnosť a tá veru nie je krátka . Dúfam, že bude aspoň konečná. Ale nebudem sa vracať k minulosti, to možno inokedy, teraz späť k prítomnosti.
Kliknem si na jeho profil, aj keď som ho videla už asi milión krát, s tým zámerom mu nenápadne dať najavo: „haló som tu, mohol by si aj napísať“. Aspoň, že si ma odklikal naspäť, to znamená, že neignoruje. Môj profil videl snáď viac kráť, než ja jeho, ale, čo z toho, keď sakra nič nepíše! A tak rozmýšľam nad nejakými rafinovanými správami, ktoré by som mu mohla poslať, lenže zatiaľ, čo on nepíše, mňa nič také adekvátne nenapadá. No povedzte, čisté zúfalstvo.
A mám sa mu vôbec vtierať? Je síce pravda, že mi písal pred dvoma dňami o pol 3 ráno: je te kiff grave, čo znamená v preklade chcem ťa, alebo niečo v tom zmysle, ale moje vysvetlenie je také, že bol buď moc opitý v tom lepšom prípade, alebo to bol omyl alebo nejaký vtip – hlúpy vtip. A chúďatko dievča je teraz namotané a nažhavené na ďalšie pokračovanie, ktoré sa nedeje.
Na moju odpoveď samozrejme neodpísal. Asi som to ňou riadne posrala. Napísala som: „pas moi  ......... it was joke, sorry i should say aussi moi....“ /Preložte si to sami./ hej to bola moja „duchaplná odpoveď“. Viem posrala som to. Neodpísal.
No ale, aby som vás uviedla do obrazu a mali ste ako také kompletné infošky, moja nová platonická láska je Francúz veľmi dobrý kamarát môjho „francúzskeho kamaráta“. Nikdy sme sa spolu osobne nestretli, ale som si istá, že môj francúzsky kamarát, s ktorým som mala pár krát rande, mňa pred ním spomínal. A tiež som si už zopár rázy s mojou platonickou láskou písala a vyzeralo to sľubne.
Ja viem, už lietam zase v oblakoch, robím si nádeje, ktoré neexistujú. Veď načo mu vypisovať. On je chalan, on má začať prvý. Každý chalan, ktorý má záujem predsa bojuje. Ale neviem sa uspokojiť len s tým, že to nechám tak, že som pre to nič neurobila. Čo mám robiť ľudia? Rozoberala som milión teórii, ako na to. Ale moja jediná, stará, osvedčená hovorí: chlap ktorý vás naozaj chce, vám je schopný napísať aj tisíc krát, ak ma nejaké to sebavedomie a páčite sa mu.
Zatiaľ zostávam pasívna a asi budem čakať / na Gogota/. Čo iné mi zostáva. Ak mate iný názor, kľudne sa podeľte. Poteším sa. Zatiaľ sa majte.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu