píšem si to sama pre seba, ale to je jedno. Som asi hrozne asociálna, ale nepôjdem si dnes vyliať svoj debilný mozog do nemoty.
Viete poslednú dobu mi všetko pripadá také, také iné, buď som zmenila pohľad na ľudí ja, alebo sú len deň odo dňa viac debilní. Neviem či je to tou zimou alebo proste nedostatkom Serotoninu, ale už ma viac menej nič nezaujíma a nebaví.
Teraz si tu píšem túto sračku, ktorá nemá absolutne žiadnu pointu, počúvam VX a premýšľam, čo budem robiť ďalej. Nemyslím ďalej teraz, ale ďalej v živote. Čo môže človek s prístupom ako ja a vyštudovanou školou na zameranie, ku ktorému mám odpor.
Veľa ľudí sa so mnou prestalo baviť, pretože som im neodpísala na Facebooku, ostatní mi zato nadávajú. Je to až k smiechu, ako tieto vymoženosti ovplyvňujú náš život. Až ma to niekedy štve. Bolo by super keby tieto sociálne siete padli. Nebaví ma si s niekym písať na skurvené chatíky typu " ako sa máš?" fakt to nie je nič pre mňa. Umierajú mi pri tom bunky v mozgu. Tí ľudia by si mohli uvedomiť, že ma nezaujíma ako sa majú a im je hovno po tom ako sa mám ja. Dnes je najlepšie starať sa sám o seba, v najhorších chvíľkach vám nikto na úkor seba nepomôže. Áno, áno to je predsa len môj pesimistický názor, to takto predsa nefunguje. haha
Vás nesere ta rutina? Tie zavedené koľaje, každý deň to isté. Veď my nežijeme, my iba chodíme do školy, aby sme potom mohli chodiť do práce. Mám panickú chronickú poruchu. Nie, nepíšem to sem preto, aby ma niekto ľutoval, nato vám kašlem, nejaká ľutosť to si nechajte. Píšem to preto, pretože mi to veľmi zmenilo môj pohľad na všetko. Záchvaty paniky sú chvíľkové stavy, pri ktorých si myslíš, že umrieš, na čokoľvek. Máš strach zo straty sebakontroly, zo všetkého. Každý z vás by to mal aspoň raz zažiť, aby ste si trochu porovnali priority, čo zato stojí a čo zas nie.
Facebook som zmazala, pretože to neslúžilo k účelu, ku ktorému som chcela. Akurát som zistila aké sú rozdiely medzi generáciami, ako sa to mení, docela ma to desí. Asi som sa minula s dobou ale nechodím na žiadne párty.
Inak je môj život strašná nuda. Ráno vstanem okolo deviatej, pretože vstávanie včas do školy je vraj moc mainstream. Dokopem sa na vymrdaný autobus, v ktorom to smrdí, vodič je nepríjemný a banda dôchodcov čo si idu kúpiť salám do Billy ma dávaju dole pohľadom, chytím sa tej mastnej tyče a modlím sa aby to už bolo za mnou. To je vlastne prvá myšlienka každé ráno, mať to za sebou. Vystúpim konečne z autobusu v duchu si zanadávam, idem si kúpiť cigarety a idem do školy. V škole to prebieha tým spôsobom, že odpočítavam minutu za minutou, aby som si mohla ísť zapáliť. Na každej hodine sa do mňa musí nejaký učiteľ samozrejme navážať, veď vlastne prečo nie. A máme tu obedovú pauzu, najhoršia hodina celého dňa. Proste tlačiť sa v rade s nejakými ******, aby som dostala na tanier zemiaky a pri nejakom šťastí nejaký ten rezeň. Nahadžem to do seba. A potom už len prežiť nejaké 2-3 hodiny nejakého krutoprísneho predmetu, napríklad Ekonomika. "Hurá domov" ..Doma sedím a čumím. Takže mám vážne zaujímavé dni, chcela by som sa docela vymaniť z tejto beznádejne rutiny, ale ťažko povedať ako. Mala by som robiť niečo konštruktívne ale nato som moc lenivá piča.
Toto celé vlastne nemá žiadny zmysel, ale proste sedím a čumím, takže ak to niekto dočítal dokonca tak mu gratulujem, aj tak to nie je nič prínosného. Čus
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
ta dievcina, napisem ti to takto... zrejme sa mi to ani nedocitam, ale dospievas. Taketo zmeny v zmislani ta budu prenasledovat este niekolko rokov. Kazdym dnom si mudrejsia a ukladas si myslienky tak, ako to pokladas za spravne. Ale problem je to, ze zajtra budes vcerajsie myslienky povazovat za detinske a nazor bude iny. (samozrejme dni su len obrazna mierka, ide skor o mesiace, v mnohom o roky)
3
bez ohladu na to, ci si na obrazkoch fakt ty, alebo nejaka ceska blogerka, chapem ta. mam rovnaku chorobu ako ty a obcas je to fakt strasne. ale co sa mi fakt nepaci a pre co pochopenie nemam, je tvoj pristup. tymto nihilistickym a depresivnym, sebalutostivym pristupom sa dostanes len do vacsich sraciek. pritahujes to, co vyzarujes. aj zivot s touto diagnozou vie byt nadherny. a nefajci, je to nechutne
Napíš svoj komentár
..inak, vieš koľko umeleckých a aj hodnotných diel vzniklo len tak, viacmenej spontánne a bez zmyslu? a predsa sú to skvosty, takže nepodceňuj to, čo si napísala