Nebolo to tak dávno, keď sme si s kamarátmi/kami vyrazli trošku von nech sa odreagujeme a samozrejme aj zabavíme. Zábava bola skvelá, tancovali sme do skorých ranných hodín. V istom okamihu, keď som stál chvíľu v tichosti a pozoroval ich, som si uvedomil, akých úžasnych ľudí poznám. Vlastne som dospel k záveru, že priatelia sú ako puzzle..a ak stratíte jeden dielik, nikdy už
nebudú úplné. A ja s istotou môžem povedať, že nechcem stratiť ani jedného z nich, pretože každý jeden je výnimočný v niečom inom a vie mi dodať potrebnú energiu a chuť do života práve vtedy, keď to najviac potrebujem..


Toto poznanie ma prinútilo zamyslieť sa nad tým kto je resp. aký je priateľ?
Mnohí z nás sme si už túto otázku určite neraz položili a myslím si, že každý z nás ma na ňu vlastnú odpoveď. Dieťa v škôlke by zrejme odpovedalo, že priateľ/priateľka je preňho ten/tá, ktorý/á mu požičal/a svoj nový bicykel alebo barbie. Dospelý človek vám však určite odpovie, že priateľom je ten, ktorý vždy stojí pri ňom, je to práve ten, ktorý ho má napriek všetkým jeho chýbam rád práve preto, resp. napriek tomu aký je a vie, že sa naňho môže kedykoľvek spoľahnúť.
Ja som nesmierne šťastný, že mám takých priaťeľov a som si istý, že keby som hociktorému z nich zavolal trebárs o polnoci a zúfalým hlasom v telefóne povedal, že potrebujem utešiť, neváhali by ani sekundu a prišli by. Skutočných priateľom by sme si preto mali vážiť, lebo priateľstvo je jednou z mála vecí, ktoré si v dnešnom uponáhľanom svete, v ktorom vládne moc a peniaze, nekúpite. Keď takého priateľa spoznáte, práve vtedy máte pocit, akoby ste mali ďalšieho člena rodiny. Spoznávate v ňom totiž spriaznenú dušu alebo ako sa tomu hovorí dnes - človeka s rovnakou krvnou skupinou akú máte vy.

Som toho názoru, že žiaden človek na svete by nebal byť sám, pretože každý z nás potrebuje priateľov. Nemusí ich byť veľa, niekedy postačí jeden jediný, ale bude to práve on, kto nás v zlých životných chvíľach tak povediac "nakopne do zadku", prinúti nás ráno vstať z postele a ísť ďalej, podá pomocnú ruku a dáva nám nádej v krajší zajtrajšok..
Priateľ prichádza vtedy, keď všetci ostatní už odišli. Lenže nesmieme zabúdať, že na priateľstvo treba vždy dvoch, ktorí budujú dielo spoločnými silami..

 Úvaha
Komentuj
 fotka
kikuska1  23. 3. 2008 13:11
Velmi pekne...suhlasim
 fotka
takzvany  23. 3. 2008 13:15
nenašiel som tam chyby (čiže názorovo súhlasím)

ani gramatické
 fotka
nikorka  23. 3. 2008 14:53
hej heeeej,presne taaak pekne napisanee

len skoda,ze vacsinou toho uplne najlepsieho priatela spoznas v tyx horsix xvilax,a niekedy zaboli,ze ten iny to nieje...
 fotka
galinka  23. 3. 2008 20:46
Keby som nebývala tak odveci, tak by som to občas aj skúsila keď sa cítim všelijako len nie dobre... Proste vonku je už tma, malé deti dávno spia, veľké by už tiež mali byť na najlepšej ceste do postele a zavolala by som niekomu a ten niekto by mi nevynadal že volám tak neskoro ale prišiel by a vrátil by mi dobrú náladu...

Takto sa musím uspokojiť s tým, že ma ešte nikto z mojich priateľov neposlal dokelu keď som sa potrebovala posťažovať aspoň cez ten internet
 fotka
tinka23  24. 3. 2008 16:06
krasne...a ta posledna veta, lepsie zakonecnie si predstavit neviem
 fotka
zuzanako  27. 3. 2008 19:33
ja zas myslim, ze vsetky vety su skvele, len ta posledna je klise ale nic v zlom. som rada, ze su ludia, ktory sa zamyslaju aj nad takymito temami, lebo vacsina si mysli, ze o priatelstve sa uz viec napisat neda, ze sa uz vsetko povedalo, ale nie je to tak. dobry blog
 fotka
estrella  17. 11. 2008 15:41
uplne s tebou suhlasim...... ..... mám jednu úplne úžasnú kamošku... ktorú by som nevymenila za nič na svete
Napíš svoj komentár