Pri toľkých ťažko prefejsbukovaných nociach si človek kadečo všimne. Či chce alebo nie, zákonite sa mu začnú spájať veci dokopy s tým, čo vtĺkal do hlavy počas toho, ako: vypadlo internetové pripojenie; ako si po desiatykrát povedal, že skutočne sa do tých nemožných papierov musí pozrieť; zažíval davovú psychózu, lebo sa učil v jednej vzácnej chvíli spolu s ostatnými v miestnosti; si to mrmlal na hajzli a v sprche; nezmyselne brblal zo spánku, pričom ozajstný spánok sublimoval v mikrospánok; no zväčša to len zachytil pred miestnosťou tesne predtým, než nadišlo na lámanie chleba, hryzenie pier a mimovoľný nadmerný únik wtf pohľadov na položené zadania. Veni, vidi, bol som v piči.
Práve preto sa vám tiež môže podariť postrehnúť, že medzi beatom a flowom je arbitrárny vzťah, ktorý bol v minulosti ikonicko-symbolický. Že najkvalitnejší flow je ten, v ktorom prevládajú nazály a najhranatejšie znie ten, kde sa to hemží velárami. Že všetky skladby majú čosi do činenia s romantizmom, prípadne že malý penis nie je vadou, lebo grécka spoločnosť považovala gigantickú tretiu nohu za smiešnu a nevydarenú. Dodávam, môže sa vám to podariť postrehnúť najskôr za predpokladu, že študujete dve filológie súčasne. Nepochybne si však niečo na takýto spôsob môžete aplikovať aj do svojej študijnej rutiny.
V prípade, že nežijem na inej planéte, myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak budem tvrdiť, že najčastejšie sa otázka v mesiaci január začína na "Čo".
Toto... je šit. Nejde o to, čo ste vy spravili pre slovenský romantizmus. Nejde o to, čo ste vy spravili pre prospech vašej alma mater. Je to prežitok. Položte si otázku "čo som spravil pre..." a bude nasledovať "kurva, niečo som hádam predsa len...".
Z takto formulovaných otázok a postojov smrdí podceňovanie, výsmech, tlak. Je omnoho dôležitejšia otázka.
Čo dal slovenský romantizmus tebe? A čo ti dal Štúr? Okrem fasa imidžu, celej jednej generácie v literatúre navyše, historických faktov. Fakt, čo ti dal Štúr? A čo ti dala posledná skúška? Mne dala napríklad skúška z dejín hanbu. Na tú skúšku som sa učil tridsať minút čistého času a dostal som Ď. To Ď mám srdečne na saláme. Mňa viac zahanbilo, čo všetko si taký národ Grékov musel preskákať, aby sa ocitol naveky v dejinách ako gigantický míľnik civilizácie. A čo všetko sme si museli preskákať ako národ my! Čo robil Kleistenes a čo robil Ľudovít pre ľud! A čo urobil ľud! Čo pokašľal Periklés a čo pokašľal Janko Kráľ! To nie sú otázky, to sú podnety.
O bojoch Grékov som hovoril akoby to bola neželaná udalosť ktorú som vnímal idealisticky ako črep v päte. Hnevalo ma, že celé naše antické dejiny sa krútili okolo vojen. Akoby svet nežil nijako inak iba bojmi. Svet žil a žije inak. Aj ľud je iný a rovnaký zároveň. Či sú to Gréci antického sveta alebo sú to Slováci dneška, devätnásteho storočia, ten arbitrárny vzťah, ten flow ktorý udáva beat sa aj napriek tomu, že jedno od druhého už nie je tak závislé, neustále miesi v masách generácií.
Dokým teda nastane opäť skúškové, dajme experiment a nehľaďme na svet cez prizmy, skúsme to skôr cez nás. Je to krok späť, jasné, že je. Lenže my nejdeme dozadu. Ideme dookola. Vždy s novým a brutálnejším. Preto prúd prúdi a krok udáva smer. Presne toto dal Štúr a celý romantizmus mne. Pohyb, dynamiku, spojenie medzi tým, čo myslím a tým, čo robím. Tú románsku vlastnosť - fides. Takúto vieru. Toto mi dal nielen Štúr, dal mi to aj Strapo, Llabaca, Gréci. Teraz je rad na tebe. Ideš!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lubobs
29. 1.januára 2013 20:28
Ja nič, ja muzikant.
2
cize v mesiaci jun sa otazka najcastejsie zacina na "kam"? btw necakal som, ze i ty tak prepadnes FB
3
musim podotknut, ze sa mi tvoj styl pisania paci ako uz dlho niko nie
Napíš svoj komentár