Prázdno...bolesť len

Počujem už iba kvílenie svojej duše,
cítim jej prázdno,
iba bolesť zostala.

Nič nevrav,
nič nevrav.
Nevrav nič.

Nechaj to tak,
nechaj ma ísť.

Pre mňa si zomrel.

V milujúcej pamäti?
Nikdy viac.

Karafiát na Tvoj hrob,
tichá spomienka,
tiché ďakujem
za to, čo som sa naučila.

Ale navždy Ťa budem nenávidieť,
pretože si vzal kúsok zo mňa
{nech Ťa navždy prenasleduje}
a bez slova si odišiel.

Tak veľmi ma zožiera,
že Ti nijako neviem
a nemôžem ublížiť.
{nech Ť navždy prenasleduje}

Zostalo prázdno...bolesť len.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu