Si taká krásna, ty nepatríš na toto miesto. Pozerám sa na teba, na tvoju ustráchanú a meravú tvár. Cítim veľkú zodpovednosť za teba a za tvoj život. Priviniem si ťa k telu, chcem zabrániť aby z neho naďalej vyprchal život. Viem, že onedlho nebudeš vládať ani stáť a z tohto miesta niet úniku.
Si čoraz slabšia a ja ťa už nevládzem držať v mojom náručí. Oba padáme na zem, do prachu a špiny. Ale to nevadí maličká, ešte nie je všetko stratené. Šepkám ti do ucha povzbudívé slová, ich význam sa stráca v hmle, rozplýva sa a mizne, presne ako náš život.
Ešte nie je koniec, moja krásna, vezmem ťa preč odtiaľto. Len zavri oči, len toľko ti stačí aby si videla ten nádherný svet. Je to náš svet, ten v ktorom nám už nik nemôže ublížiť. Tvoje najkrajšie predstavy nebudú už len obrazy v tvojej mysli. Bude to skutočnosť, len my musíš veriť. Ver mi a ja ťa tam zoberiem, privri svoje krásne očí a cíť so mnou. Sme v našom svete je krásny a čistý presne taký ako chceš.
Ležíme spolu vo vysokej zelenej tráve, so zrakom upretým na oblohu zaplavenú zlatistými odleskami zapadajúceho slnka. Sme spolu v našom svete a len tak málo stačí aby sme tu zostali natrvalo. Už stačí len tak málo, maličká. Len tenká niť života nás spája s tým krutým svetom. Tenká niť, ktorá sa onedlho pretrhne a už nebude ničoho čo nám zabráni pretrvať v našom svete. Počkaj ma, onedlho prídem za tebou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár