Ale pre rozsiahlosť tejto knihy by som sa chcel skôr venovať vzťahu spravodlivosti zákona. Čo na túto dobu tak aktuálnej téme. Aristoteles zastával názor, že: „Všetko zákonité je v istom zmysle spravodlivé. Lebo čo je ustanovené zákonodarnou mocou, je zákonné a každé takéto ustanovenie nazývame spravodlivým.“ Ale čo ak je zákonodarná moc iným slovom legislatíva, v našom prípade parlament, skorumpovaná? Tým pádom môže vyhlásiť aj amnestiu na zločiny, ktoré sú spojené s menom XY. Potom by som hovoril o nespravodlivosti, ktorá je prezentovaná ako spravodlivá zákonnosť. Ďalej by som rád poukázal na nedokonalosť schválených zákonov, čo pokladám za normálne. Lebo spravodlivé niekedy bude, keď zákon poruším. Napríklad: V aute začne mať moja žena pôrodné bolesti, do nemocnice ostáva 7 kilometrov, preto prekročím rýchlosť a možno pôjdem aj na červenú t. j. poruším zákon. V celku rozumný zákon o predpísanej rýchlosti. Budem označený za nespravodlivého? Nemyslím si. A čo ak je niekto poslušný zákonu len zo strachu? Potom je podľa mňa viac zbabelec ako spravodlivý človek. Síce každopádne je to spravodlivý občan. V knihe sa mi veľmi páčilo antické ponímanie sudcu: „Sudca chce byť akýmsi stelesneným právom. A ľudia vyhľadávajú sudcu ako človeka stojaceho v strede a niektorí ho nazývajú prostredníkom.“ Na margo tohto citátu len krátka otázka na zamyslenie. Myslíme si aj dnes o sudcoch že sú stelesnením práva a spravodlivosti? Vyhľadávame ich ako prostredníkov?
Pytagorovci „právo definovali ako odplatu za to, čo sme druhému urobili“ . Pri tomto by som sa zastavil pretože osobne si nemyslím, že odplata súvisí výhradne so spravodlivosťou. Vo väčšine prípadov považujem odplatu za rovnakú nespravodlivosť voči akej bola vznesená. Keď niekomu vypichnem oko bude to nespravodlivé, na tom sa zhodneme. Ako odplatu mi ten dotyčný urobí to isté, bude to spravodlivá vec? Určite nie! Len zopakuje moje ublíženie, moju krivdu. Myslím si, že v tomto prípade by bolo spravodlivé sa ospravedlniť. Áno, určite je ospravedlnenie a následné odpustenie podstatná cnosť ukrytá v cnosti spravodlivosti.
Na záver mi dovoľte zamyslenie. My ľudia máme plné ústa spravodlivosti, ktorú požadujeme od druhých. Od politikov, od silnejších ba aj od rodičov. Prepáčte mi, ale často sú to len táraniny. Keď kúpi pracujúci človek jedlo zdravému bezdomovcovi čo nikdy nerobil, tak aký skutok to bude? Spravodlivý? Áno, aj. Tento skutok by sa dal nazvať, ale skôr, skutkom milosrdným. Že si to so spravodlivosťou odporuje? Ono je to len súčasťou tej spravodlivosti rovnako ako ospravedlnenie, odpustenie a vďačnosť. Lebo spravodlivosť skrýva v sebe všetky cnosti.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
s tym vypichnutim oka mi napadlo jedno prirovnanie. ked ti povie žena, že .... už ta nechcem, rozideme sa, ale môžeme ostať priatelia je to to isté, ako ked ti zdochne pes, ale môžeš si ho nechať dalej(nepochovať ho) ej, filozofia
4
inač poviem že veľmi múdre myšlienky! oceňujem. ja mam veľmi rád filozofiu, na tom som "vyrástol" od mojich 17 rokov som sa zučastnoval biblických hodín pravidelne, ktore viedol p.profesor na farskom urade. bolo to užasne. niečo vyše desať rokov som sa tomu venoval, a teraz ešte na blogoch zvlášť
Napíš svoj komentár
Ale inak s blogom súhlasím, so všetkými jeho odstavcami