Odrazy prázdnych rámov Každú nedeľu - hľadím na ne Predstavujem si v nich ženy... ...tie ktoré sedeli na mne Z času na čas skotúľajú sa dole Ako S L Z A Po líci naspäť do lona Zavŕta sa do mňa... ...ešte nižšie...ako tam - priamy skok do duše... ...vezmem rukopisy... ...preklínajúc svoje ruky! A reparujem zuby písmená v básni Zavše nejaký vytrhnem Zahodím do pece Dívaj jak horí Aj my sme tak vzplanuli Vyleteli pod ťarchou teplého vzduchu Čo sme do seba nadýchali... ...Potom zhoreli! Rozptýli sa v popol ...Ostáva len zavesiť ďalší prázdny rám Predĺžiť nedeľu o ďalšiu spomienku Vytrhnúť bez narkózy básňam stoličku. Báseň 7 0 1 1 0 Komentuj