Začalo to posmeškami a hlúpimi narážkami. A po čase to bolo stále horšie a horšie. celý ten čas som sa cítila ako blbec a stále som obviňovala seba. V hlave ni pobehovali myšlienky typu:
-zapadni ty krava!- alebo -si taká nemožná až to bolí. je to len tvoja vina.- jednoducho som sa vždy obviňovala. A verila som tomu. ale to, čo sa mi vtedy javilo ako dementné dievča je teraz baba s charizmou a vlastnými názormi. ale vtedy to bolo iné.
jedného dňa som však asi pochopila, že si takto môžem zničiť život. a toto mi asi neuveríte, ale vybuchla som na celú triedu a jačala som na tých troch chalanov. nakoniec sa to ukázalo ako jasná šikana. možno sa to zdá, ako obyčajný a otrepaný príbeh, ale verte mi, že mi to dalo dosť zabrať. no od vtedy som úplne iná. skutočne. nerozumiem tomu. vtedy som nemala názory a moje myšlienky som upravovala tak, aby som nevynikala. ale teraz nemám problém na celú triedu niekoho odbiť aj štipľavími poznámkami ak treba.
je to fakt super pocit voľnosti. musím sa priznať, že som sa s tým nikdy nechválila, ale teraz to chcem hodiť za hlavu a preto som sa rozhodla to napísať. chcem totiž, aby bolo všetkým jasné, že ja som už nová. to staré dievča už nie je. a nikdy ani nebude. bolo to ako v scéne nejakého filmu.
veľmi si nepamätám, čo som na nich vtedy vrieskala, ale pamätám si, že som sa upokojovala ešte tri hodiny a potom som hodila tyčku (skoro som ovracala jedného z tých blbcov). a potom aj keď nie úplne, ale aspoň z časti si predo mnou držia ústa. možno sa boja, že na nich chystám ďalší gejzír.
ale ten pocit rovnocennosti je krásny. a najkrajšie na tom je, že som si začala vážiť sama seba. a tí blbci teraz musia držať huby na každej hodine, aby nemali zhoršené známky so správania. a keby ste videli, ako žobrú pred učiteľkami, aby im nedávali poznámky a aby ich nebrali k riaditeľovi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár