O nespravodlivosti
O priateľstvách
O e riateľstvách
O príčinách toho prečo sa z priateľstiev stali expriateľstvá
alebo hoc aj o politike, o kt. viem síce trt makový, ale vôbec mi to nebráni v tom aby som o nej v tomto demokratickom štáte napísala blog.
Áno. Mala som na mysli už veľa, viac či menej klišé, tém. A zopár mi ich behá po rozume aj teraz, ale aby som sa čím skôr dostala k podstate nebudem ich tu rozoberať. Faktom totiž ostáva, že už nejaký ten pátek som žiadny blog nenapísala. Keby len blog. Ani jediný rým. Žiadny zápis do denníka (tvárte sa, že o ňom neviete).
Ak by som nemusela písať poznámky z literatúry asi by som aj písať zabudla..písaním...na klávesnici mi to vďaka FB ide čím ďalej tým lepšie
A tu sa dostávam k otázke prečo? Prečo si myšlienky neukladám v pomyselnej mysľomise? Prečo ich nezverejňujem? Prečo ich nezdieľam?
Jediná adekvátna odpoveď...a verte, že zbieram všetku svoju odvahu aby som to priznala...je, že sa bojím.
Ak toto číta niekto kto ma osobne pozná asi sa posmeje. Lebo nepatrím k tichým ľuďom a v hádkach som zapletená denne. Určite je pravdou, že navonok pôsobím minimálne sebavedomo ak nie až namyslene a arogantne. Preto samú seba zarážam tým aké zbytočné mi pripadajú moje myšlienky. Natoľko zbytočné, že sa takmer desím uchovať ich niekde, kde by ma po čase mohli nájsťa vysmiať sa mi do tváre. Natoľko zbytočné, že nechcem aby ich iný mohli vidieť, počuť, hodnotiť...odsúdiť.
Možno je to pubertou. A možno je to len výhovorka za moju nezodpovednosť na tej najelementárnejšej úrovni. Lebo ja nechcem prevziať zodpovednosť ani za vlastné myšlienky. U iných to s radosťou nazývam pokrytectvom, ale keď sa na to pozerám z opačnej strany uvedomujem si svoj častý omyl. A hanbím sa zaň. No hlavne, pravidelne ho opakujem lebo v "guláši" tohto sveta často, ľahko a bez výčitiek svedomia zabúdam na moje omyly. Na ponaučenia z nich plynúce.
A keď ma chvíľkach samoty, a sebaspytovania dostihnú vlastné myšlienky mám chuť sa...
...minimálne odsťahovať na mesiac! Jednoducho sa zmeniť. A ostať sama sebou. Lebo kým by som sa ináč stala?!
Tento výlev je môj prvý krok k normalizácii samej seba...asi si ho aj vytlačím strčím v škole pod obrus.
Iný význam vlastne nemá. Akurát tak zaberá miesto na serveri, zabíja váš čas a ničí lesy.
Každopádne. Nevymažem ho! Nie pre umeleckú či akúkoľvek inú hodnotu. Čisto z princípu. A kým sa nezačnem hanbiť aj za tento výlev, nikto ma nepresvedčí, že to je nesprávne rozhodnutie-nechať ho tu. Každopádne...môžte to skúšať
...a zajtra budem zasa "vtipná"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
7. 10.októbra 2012 02:54
ake preco by si tu mala zverejnovat svoje intimne mylsienky? napr. ja to nikdy nespravim
Napíš svoj komentár