A tak si tu žijem

Ubehli tri týždne od kedy som sa pokúsila napraviť to, čo som v živote pokazila.

No bezúspešne.

A tak mi nezostávalo nič iné, ako sa zmieriť s realitou.

Postupne.

A začiatky boli fakt ťažké.

Bolo to obdobie, keď sa na mňa všetko sypalo, keď som hneď po tom ako som prišla zo školy dostala záchvat úzkosti a plaču so slovami: ,, Na posratého už aj hajzel spadne.´´ A bolo mi jedno, ako sa na mňa spolubývajúce pozerajú.

A to som si myslela, že horšie to už ani nemôže byť a bolo.

Jeden týždeň vystriedal druhý.

Potom som si povedala, že takto to nejde, veď sa predsa nemôžem trápiť donekonečna.

A tak som začala prvou lekciou s názvom SEBALÁSKA.

Usmiať sa na seba v zrkadle.

Uvedomiť si svoju hodnotu.

Zmieriť sa sama so sebou.

Druhá lekcia :  UROBIŤ NIEČO PRE DRUHÝCH , aj keby to mala byť úplná maličkosť

V pondelok večer sa ma spolubývajúca spýtala, či nemám mlieko.

Nemala som, ale nakoľko som bola ešte oblečená ponúkla som sa, že jej ho pôjdem kúpiť.

Išla som jej ho kúpiť s radosťou.

Keď som dnes prichádzala na internát, otvorila som dvere a nechala som , aby tá slečna prešla. Usmiala sa na mňa a poďakovala.

A tieto maličkosti v konečnom dôsledku vytvárajú veľmi príjemný pocit.

Teš sa z maličkostí, lebo jedného dňa sa možno obzrieš a zistíš, že to boli veľké veci.

Tretia lekcia : NAJLEPŠÍ LIEK NA LÁSKU JE EŠTE VIAC LÁSKY

Chcem okolo seba šíriť radosť, dobrú náladu a úsmev. 

A tak si tu žijem a už sa teším domov na sviatky. 

Kedy mi radosť budú robiť prechádzky so psami, varenie, výlety.

A každý jeden deň sa budem snažiť spraviť radosť aj niekomu inému, aj keby to mala byť nejaká maličkosť.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu