Dni letia, unikajú mi pomedzi prsty, niektoré sú svetlejšie, iné viac sivé.
Veľa sa toho v mojom živote zmenilo.
Definitívne sa mi podarilo uzavrieť jednu veľmi dlhú životnú etapu ku ktorej som sa pravidelne vracala.
Kvôli ktorej som veľa toho stratila.
Kvôli ktorej som ublížila sebe, ale aj niekomu, komu na mne záležalo.
Ale v konečnom dôsledku, radšej neskoro ako nikdy.
Pochopila som, že nie vždy je dobré dostať všetko čo chceme.
Pochopila som ,že nie to, že nás niekto odmietne, prípadne sa s niekým naše cesty rozdelia je tragédia a nie je to ani dôvod na to, aby sa mi rucal svet.
Ale je to šanca zažiť niečo ine a je to 50:50, či to bude lepšie alebo horšie.
A hlavne som pochopila, že si netreba stavať vzdušné zámky hneď na začiatku.
Prišla krátka epizóda.
Povedala som mu, že budeme spolu dovtedy , kým nám bude spolu dobre.
A on to akceptoval.
V jedno nedelne ráno som sa zobudila a ťuk.
Je nefér keď ste z niekým len z obavy zo samoty.
Takže prišlo vytriezvenie, sedeli sme v kuchyni a hľadali slová, vypočul ma a opäť akceptoval, za čo mu nesmierne ďakujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár