Bola som nad vecou.

Aspoň na chvíľu.

Rezignovala som.

Zmierila som sa s tým, že pre neho nič neznamenám.

A tak prešli dva týždne, počas ktorych som o ňom nic nevedela.

Zmierila sa s tym ,ze na mobile uz neuvidim to čislo, ktore mi rezonuje v hlave.

Ale keď to človek najmenej čaká.

Prišlo to ako blesk z jasneho neba.

Prepáč, dlho som sa neozval, ale...

Typicke.

Nič na čo by som predtym nebola zvyknuta.

Niekedy sa mi zastavuje rozum.

Príde a jednou správou mi rozvrati cely moj svet.

Zas a znova.

A ja neviem, neviem , co mam robiť.

Neviem , ci mu mam do oci vykricat ,ze nanho zvysoka seriem a ze ma tie jeho sproste hry nebavia , ze nie som ziadna hra a ani hracka , ktoru moze odložiť a potom sa k nej vratit.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár