Sedim na mieste, kde sme sa pred časom spolu smiali, kde sme si vychutnavali to, že sme spolu,že máme jeden druheho.
Necitim bolesť.
Necítim smutok.
Necítim nič.
Možno by som mala cítiť prazdno,
Absolútne nič.
Je to takto lepšie.
Čas zahojil všetky rany.
Čas odplavil všetky spomienky.
Som vyrovná s tým, že je už minulosť.
Skusenejsia.
Silnejšia.
Mudrejsia.
Už nikdy nedovolim, aby bol niekto pre mňa všetkým, pretože keď odíde nezostane mi nič.
Už nikdy nedovolim, aby bol niekto mojou prioritou, zatiaľ čo ja budem len jednou z moznosti.
Uz nikdy nedovolím, aby má niekto zrazil na kolena.
Mala by som ta nenavidiet,ale ja ti chcem poďakovať,pretože vďaka tebe som teraz tam kde som a taká aká som.
V našej hre som síce prehrala, ale svojim sposobom som zvitazila aj keď nie nad tebou,ale nad sebou, pretože som sa dokazala pohnúť vpred a neobzerat sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár