Keby mi pred pár mesiacmi niekto povedal, že o nejaký čas sa z nás stanú cudzí ľudia asi by som sa s ním neskutočne pohádala.

Stalo sa mi to už veľakrát, že som o niekom vedela stále menej a menej a nakoniec som už o ňom nevedela nič.

Ale ešte nikto nebol v mojom živote tak dlho ako si bol ty.


A preto som si myslela, že tentokrát to bude iné.

Že aj napriek všetkému, zostaneme kamaráti.

Chcela som ťa mať pri sebe, aj keď už nie ako partnera, tak aspoň ako kamaráta.

Občas si napísať, občas niekam vybehnúť.

Pretože aj napriek tomu, čo sa stalo, stále sme nevyčerpali všetky slová, stále sme sa mali o čom rozprávať.

Ale už je ten čas.

Čas priznať si, že si zobral zmizík a vyzmizikoval moje meno, vymazal si ma zo svojho života.

A do toho prázdneho priestoru, ktorý tam zostal si napísal iné meno.

Je na čase priznať si, že už ma nepotrebuješ.

Aj keď ja ťa potrebujem viac, ako kedykoľvek predtým.

Keď som ti napísala, aké boli sviatky, čakala som, že sa spýtaš, ako som ten čas prežila ja, ale neurobil si to.

Už je ten čas, priznať si, že ťa nezaujímam.

A tak zostali len spomienky.

Tak veľmi to bolí

keď správa zostáva len prečítaná.

keď viem, že si odo mňa pár minút električkou, no pritom sú to míle.

keď viem, že si tak blízko, no zároveň tak ďaleko.

keď mám chuť sa za tebou rozbehnúť.

keď nemôžem zapať 

keď sa večer zobudím v objatí nie s tebou, ale s mackom, ktorého si mi doniesol zo služobky

keď už nie si súčasť môjho života, ale iba mojich snov

keď som v slzách prosila vyššiu silu, nebesia,  aby si sa vrátil

keď každý deň som bojujem sama so sebou, pretože mám chuť vytočiť tvoje číslo alebo ísť na miesta, kde by som ťa určite stretla

keď som pochopila význam slov SI MOJE VŠETKO, lebo presne to si bol.

A tak hľadím tvojím smerom, ale ty tam už nie si. Už si sa stratil v nedohľadne.


Stojím a čakám, čakám, že sa vrátiš. Vonku začína byť zima, začínam sa triasť a mám len dve možnosti. Buď tu zostanem stáť a čakať, že na spiatočnej ceste sa vrátiš. Avšak, možno budem čakať a nakoniec sa nedočkám, pretože zima ma premôže.

Alebo začnem kráčať a možno tam niekde v diaľke nájdem teplo.












 Blog
Komentuj
 fotka
lool141  6. 4. 2018 12:33
Niekedy si prajem aby som toto mohol čítať od mojej ex.. písané na mňa..
Napíš svoj komentár