Je to už pár rokov , odkedy sme sa prvýkrát stretli. ...čo sa týka môjho života, väčšinu času si v ňom nebola , či už predtým , ako sme sa spoznali alebo keď sme sa nerozprávali.... Väčšinou to bolo moje rozhodnutie prerušiť kontakt. Mala som na to svoje dôvody. Poznáme sa už dlho a vlastne sa nepoznáme skoro vôbec. Pomaly ružová bledne a uvedomujem si , že vôbec nie si taký , akého som si vysnívala. Zidealizovala som si ťa. Pomaly už začínam chápať, že nič nie je také, aké by som to chcela mať. Pomaly začínam chápať , že nie všetko čo chceme je dobré dostať. Pomaly si začínam uvedomovať , že ti nemusím nič dokazovať. Čím viac sa stretávame, tým viac sa vzdalujeme. Tým viac sa zvýrazňujú rozdiely. Už máš svoj zivot, ktoreho nie som súčasťou. Tým viac sa každý môj ideál búra. Miešajú sa vo mne pocity smútku a radosti. Zidealizovala som si ťa . Na takého , akého by som ťa chcela mať. Ale ty taký niesi a ani nikdy nebudeš. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj