to všetkých sa pýtam,
odpovede sa však bojím,
útechu vítam.
Nechcem patriť človeku,
len k srdcu jeho,
chcem až tak veľa,
keď chcem byť kúskom z neho?
Nežiadam nemožné,
len pomôcť ti prežiť,
skúsiť ti dokázať,
že máš v koho veriť.
Nevyznám sa v citoch,
všade vidím teba,
áno, veď len s tebou
chcem dotknúť sa neba.
Viem, že len hrdinovia
môžu zachrániť svet,
škoda, má smolu,
lebo dnes ich tu niet.
My si však môžeme
ubrániť tú chvíľu,
spoločný okamih,
čo dodáva nám silu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár