--------------------------------------------------------------------
Iba dve slová „Milujem ťa!“ iba to som od teba potreboval počuť.Vždy sme súperili, vždy som chcel byť lepší než ty,dokázať že aj človek ako som ja môže získať uznanie od niekoho koho miluje celým svojím srdcom.Viem nie vždy sme sa zhodli a nie vždy to bolo s mojou panovačnosťou ľahké ale ver mi že viac než vzduch potrebujem cítiť tvoju vôňu, cítiť tvoje telo na mojom.Jemne sa ťa dotýkať a šeptať ti do ucha ako veľmi ťa milujem.Stále mám pocit ako keby si ma niekde z diaľky pozoroval.Keby to tak nebol iba pocit.
Z myšlienok ho vytrhol zvuk prichádzajúcich rýchloch krokov.
„Naruto!Máme novu misiu!“Kakashi,Yamato a Sasi stále netrpezlivo na verande.Než sa Naruto vyšuchtal zo svojho príbytku uplinolu zhruba päť minút.
„Čo ti to toľko trvalo?!“ Yamato držal v ruke drevený kolík.Bolo zrejmé že by bol rád keby ho po Narutovi hodil. „Iba som nevedel nájisť nohavice.“ Bez tých by naozaj nemohol vísť . „Sakura s nami nejde, musí zostať tu a ošetrovať zranených po poslednom napadnutí vesnice.Takže sa budeš musieť snažiť ešte viac,Naruto.“Skleslý pohľad krížili iskričky napätia v jeho očiach.Hlavu zodvihol ku oblakom ktoré ticho plávali po oblohe.Premýšlal iba nad jednou vecou,Sasuke.
Čo teraz asi robíš?Kde si?Ako sa máš?Nie si zranený?...Samozrejme nie to iba ludia z Konohy sú ranení.Ranil ich svojimi technikami.Mstil sa na každom.Iba pre pár ludí ktoí by si zaslúžili smrť.Tak rád by som bol teraz pri ňom.Objal ho a povedal že mu odpúšťam.Že ho potrebujem pri sebe.Chcel by som s ním teraz rozprávať o tom čo sa stalo pred mesiacom v lese.V tedy som bol naozaj šťastný, ale nakoniec som sa za to iba nenávidel.Bol tak blízko.Skoro sa vrátil a ja som ho znova nechal odísť.Bol som naivný.Myslieť si že to už bude dobré.Ach Sasuke tak hrozne mi chýbaš.Tak moc to bolí keď viem že ti bolo ublížené.Ani nie tak fyzicky ale tvoja duša je ranená.Tak moc že ju nedokážem zahojiť ani ja.
„Naruto...spíš?“pootočil hlavu k hlasu.“Už nie.“iba čierna silueta ktorá bola čas od času vidieť keď mraky odkirli mesiac v splne.“Ak ťa niečo trápi tak sa mi zver.V tejto príručke sa píše že priatelia by sa mali rozprávať o tom čo ich trápi...“Sai vytiahol malú knížku s nápisom „Príručka pre dobrého priateľa.“Naruto iba ľahostajne mrkol očami.“Nie je nič o čom by som sa potreboval porozprávať.“Odvrátil tvár po ktorej mu ticho stekala slza.
Blížil sa úsvit.Boli iba deň cesty od miesta kde bol údajne jeden z možných úkrytov pozostalých členov Akatsuki.Vzrušením že by ho mohol znova vidieť i keď na okamih sa Naruto celý triasol.Bol nedočkavý no zároveň sa aj obával.Obával s že keď ho uvidí už to nevydrží.Srdce mu napĺňali pocity rôznych druhov.“Naruto, bacha!!!“Neskoro.Naruta pripichla o konár stromu katana.Zrazu sa zablislo.Po Narutovi ostal iba nepatrný krvavý flak na dreve.
„Bolo to ľahké.Ľahšie ako minule.“Arogantný úškr,tmavé oči,havranie vlasy.Blížiace sa kroky v Narutovi vzbudili určitý rešpekt ale aj chtiač dostať sa mu do náručia.
„Sasuke...“Chcel mu toľko toho povedať ale slová nevychádzali.Už stále tesne pri ňom.Nahol sa aby mu videl do očí.Modré,trochu trasúce sa oči akoby sabále zaiskriť pri pohlade do tej temnoty.Sasuke vytiahol kunai.Naruto privrel oči,mysliac si že ho zabije.No Sasuke akurát prerezal laná ktorími bol zviazaný so slovami: „Nie si väzeň,ale nedovolím ti ani odísť!“Nič viac si Naruto ani nemohol priať.Tie slová chcel počuť už dlho.Bolo to pre ňho ako znovuzrodenie.“Ja...ja...by som ani neodišiel...“S červenkastým nádychom zahľadel sa na Sasukeho pery.Tie sa akoby iba jemne otvárali a zatvárali.Pre Naruta nebolo podstatné čo mu Sasuke hovorí.Bol pri ňom.Tak dlho po tom túžil a teraz sa to stalo.
„Čože?“Sasukeho pohľad nenasvedčoval že by tam chcel Naruta z rozmaru.“Ja...ja...ja iba...“Naruto odvrátil pohľad.“Naruto...miluješ ma?“Pri tejto otázke sa zakuckal.“Čože?!No ja...Samozrejme že áno!“ Priskočil k nemu.Nie schválne ale od prekvapenia.Sasuke hneď využil Narutovej nepozornosti.Strčil mu jazyk do úsť.Jemne sa hral s Narutovou perou.Naruto sa nebránil.Toto sa mu na Sasukem páčilo najviac.Vždy vedel čo Naruto potrebuje.Zrazu sa však odtrhol.Ako keby ho niečo vyrušilo.“Prepáč Naruto.Teraz to nemôžem dokončiť.“Vtisol mu bozk na čelo a odišiel.Dvere nehal ku podivu otvorené.Ako keby si bol istý že Narutovi nehrozí žiadne nebespečie.
Cítim sa ako v nebi.Je mi jedno čo je okolo mňa aj že som v tmavej miestnosti a nemám odvahu vísť von obzrieť sa kde to vlastne som.Viem že sa vráti.Viem že ak ho budem čkať na tomto mieste určite sa vráti!
Naruto čakal hlboko do noci.Nakoniec ho ale zlomil spánok.Príjemná vôňa sa šírila izbou.Trochu pootvoril oči.Vedľa neho sedel Sasuke.Iba tam tak sedel a pozoroval ako Naruto spí.Tak dlho ho nevidel spať.Ale všetko bolo iné Sasuke ako keby vyčkával.Vyčkával na to či sa Naruto osmelí alebo sa mu podrobí.Naruto sa posadil.Oči mal dokorán otvorené.Chvíľu tam na seba mlči hľadeli.Zrazu sa ale Naruto pohol.Pohol sa smerom ku Sasukemu.“Naruto?“Zvedavo mu iskryli oči.“Iba buď ticho,chcem niečo skúsiť.“Naklonil sa ku jeho krku.Najprv trochu hanblivo mu ho začal bozkávať.Sasuke sa najprv nehal.Snažil sa ovládnuť túžbu vyzliecť ho zo všetkého.Ale potom sa zapojil aj on.Jemne Naruta laskal , jazykom mu prešiel po tváry k uchu.Kludne ho hryzkal.Naruto naopak Sasukeho hladil rukami.Snažil sa mu byť čo najbližšie.Tak dlho spolu nespali.Bolo to pre nich vzrušujúcejšie.Obaja boli o niečo vyspelejší.Mali viac odvahy a poznali aj nové finty.Naruto sa nadvihol.Klakoľ si nad Sasukeho.Dal mu dole vrchnú časť košele.Jazykom mu robil vlhkú cestičku po tele.Najprv zmätene krúžil po bruchu ale nakoniec ho aj tak jazyk zaviedol ku Sasukeho bradavke.Najprv krúžil okolo, potom do nej zahryzol.Chcel mu ukázať že aj on môže mať raz za čas prevahu.Sasuke sa nebránil.Bolo to pre nho nové.Nechať sa laskať niekým iným.Poväčšine to bol on kdo bol prvý.Bolo príjemné si užiť aj opačnou stranou.“Naruto mu rozopol nohavice.Trochu stiahol dolu.Rukou povzbudil Sasukeho aby roztiahol nohy.Vytiahol mu prirodzenie.Najprv ho iba jemne stískal.Ale potom si ho vložil do úst.Začal sa pohybovať.Netrvalo dlho a Sasuke sa dostal na vrchol.To bolo prvýkrát týmto spôsobom.Vyvrcholil mu do úst.Naruto sa iba oblizol.Dlho ho nechutnal.Bol pre ňho sladší než sladkosti.Vyzliekol mu nohavice úplne.Rozopl aj svoje a svojím vztyčeným údom do Sasukeho jemne vnikol.Najprv sa obával či to nebude na ňho hneď príliž.Ale myšlienku zahnal.Sasuke je predsa muž troška vzrušujucej bolesti zvládne.Sasuke najprv cukol nad štiplavou bolesťou.Naruto začal prirážať čoraz intenzívnejšie.Sasuke sa zvíjal v slasti.Prvý krát to cítil ako tolkokrát Naruto pod jeho mlsným telom.Slasť bola stále intenzímnejšia.Naruto stále prirážal.Viac a viac.Už to nevydržali a obaja vyvrcholili.Unavene padol na Sasukeh ddychoval.Zdvihol pohľad na Sasukeho.Bol vyčerpaný ale zároveň ako keby nabil nové sily.
Naruto nikdy by som si nemyslel že budeš tohto schopný.Prekvapil si ma.
Sasuke sa zrazu posadil.“Naruto...rád by som si to ešte teraz zopakoval ale musím odísť.Mám enjaké povinnosti s Madarov.Vrátim sa čo najskôr tak tu na mňa čakaj.“Naruto šťastne no i trochu smutne prikývol.
Chýlilo sa k večeru.Naruto čakal.Znova dlho a znova do noci.
Prebudil sa iba na závan akéhosi chladného vzduchu.Už bol úplne prebratý.Bol do pol pása vyzlečený.Spútaný o kovanie akej si zvláštnej postele.Nad hlavou mal velkú lekársku ihlu a vedla odložené nožíky a skalpely.Vydesený volal: „Sasuke?Sasuke...Sasuke!!!“ Nikdo sa neozýval.Pred ním bola tmavá miestnosť z ktorej tiahol chlad.Zrazu čosi začuchotalo za ním.Nedokázal otočiť hlavou.Vlastne sa nevedel vôbec pohnúť,bol tak pevne zviazaný.Iba jemný náznak akých si hlasov sa mu prelínal myšlienkami.
Čo bude teraz so mnou?Sasuke kam si zmizol?!A kde to vlastne som?!
Zrazu niečo zarachotalo.Zo zadu bolo počuť iba pišťavý zvuk chidori.“Sasuke?“Naruto sa zmietal aby mohol vidieť čo sa za ním deje.Upokojil ho iba dotyk Sasukeho chladných rúk.“Mrzí ma to Naruto.Nemal som ťa tam nechať Samotného.Madara je iba obyčajný idiot!“Chladný dotyk a teplé slzy.Pre Naruta neodolatelná kombinácia.Sasuke sa k nemu priblížil z predu aby mu videl do tváre.Chcel ho odpútať.Najprv nohy.Keď chcel prejisť na ruky,zastal.Chvílu ho pálila myšlienka že by toho mohol využiť.Priblížil sa k Narutovi na doraz.Kolenom mu naznačoval aby roztiahol nohy.Vtiskol mu dlhý bozk.Naruto aj ked vedel že to nie je najlepšie miesto pre hrátky so Sasukem tak sa iba poddával jeho pohybom.Aj tak nemal moc na výber.
„Sa....suke...“Vzdychal,.Sasukeho prirážanie bolo tvrdšie ako to Narutovo.Predsa len Sasuke bol o niečo skúsenejší než Naruto.Po chvíli boli onaja na vrchole, v tej chvíli sa ale roztvorili dvere.Na tých dvoch vyjavene pozerala Karin.
„Sasuke?!“ zhúkla na celú miestnosť.“To je nechutné!Ty jeden hajzel!Ako si mi to mohol spraviť?!“ Sasuke niečo zamrmlal ale potom so znechutením pohľadom povedal : „nikdy som s tebou nič nemal a ani by som nechcel!“ otočil sa speť ku Narutovi.Odpútal mu ruky.Prehodil cez neho svoju košelu a pritulil ho k sebe.“Ak máš v pláne mi brániť v tom čo chcem tak ťa zabijem!“Naruto bol trošku vystrašený.Ešte v Sasukeho očiach nevidel toľko nenávisti a nehy zároveň.“Sasuke...“Jeho pohľad sa stočil na Narutovu rozkošnú tvár.To Sasukeho vyprovokovalo ešte viac.Chcel ho znova mať.Celého iba pre seba.“Nikomu nedovolím aby nás znova rozdelil!“Naruto sa iba pousmial, „ja viem,láska.“povedal a poboskal ho.Sasuke vyniesol Naruta von z úkrytu.Bolo poludnie.Naruto si za tých pár dní odvykol na denné svetlo.Trochu ho zabolela hlava.Ale bolelo ho viac to čo sa v ten moment stalo.
„Naruto!“Sasukeho držali v nejakom jutsu.Za okamih nemal žiadnu chakru.Naruto mu vyletel z náručia.Bol dezorientovaný.Nevedel čo sa stalo.Príliž neskoro si všimol červenej škvrny na Sasukeho košeli , ktorá sa stále zväčšovala.Pribehol k nemu.“Sasuke!Sasuke!Sakra!Tak preber sa!!“Slzy mu stekali po tváry.Bola to beznádej.Ak ho teraz stratí tak nebude vedieť žiť.Otočil sa za útočníkmi.Vedel že to bude niekdo z konohy.Netušil však že medzi nich budu patriť jeho najbližší priatelia.A sensei ktorého bral ako otca.Nevedel či ich má nenávidieť.“Prečo...“najskôr nezrozumiteľné mrmlanie sa zmenilo v hysterický krik.“Ja som ho miloval tak prečo kurva ste to spravili?!“Všetci boli ticho.Videli ako moc mu ublížili.“Na...ru...to...“Vykuckával krv ale vedel rozprávať.“N...aruto...utečme....prečo....čo najd...al....ej od nich....“Po týchto slovách omdlel.Naruto bol v koncoch.Jeho jediná láska,osoba ktorá neutekala mu práve povedala aby utiekli.Naruto však poslúchol.Zobral Sasukeho prečo a oni mu nebránili.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár