Diagnóza ťa zmení. Môžeš byť akokoľvek silný, môžeš byť akokoľvek hrdý, môžeš mať čokoľvek za sebou. Vyslovenie diagnózy z úst lekára ťa zmení vždy.
Aj keď to bude znieť ako klišé, mne sa v tom momente rozbil svet na milióny malých kúskov. Aj niečo vo mne sa rozbilo. Všetko, čo som si dovtedy plánovala a vysnívala, bolo preč. A niečo nové sa zasa prikradlo do môjho života.
Sú dni, kedy kvôli bolesti nie som schopná vstať z postele. Sú dni, kedy kvôli bolesti zruším všetko, čo mám naplánované a zostanem len ležať v posteli. Nezdvíham telefón, neodpovedám na správy, neriešim emaily.
Paradoxom je, že fyzická bolesť zvyčajne ustúpi rýchlejšie, ako tá psychická. A potom sa deje to, že aj keď ma už nič fyzicky nebolí, zostávam niekoľko ďalších dní v posteli. Nie som schopná komunikovať s ľuďmi, nie som schopná vyjsť z bytu, pretože niečo tam v mojom vnútri stále tak neskutočne kričí od bolesti.
Vďaka diagnóza, naučila si ma, že aj psychickú bolesť je potrebné vyliečiť. U mňa podobne ako napríklad chrípku.
A po pár dňoch, vraciam sa do bežných koľají. Som opäť schopná ráno vstať, vyjsť z postele, ísť do práce, rozprávať sa s ľuďmi, starať sa o domácnosť. Ale už stále je tam otázka - na ako dlho?
Diagnóza ťa zmení. Aj mňa zmenila.
Kvôli nej sa opäť občas zobudia aj tí starí známi - démoni. Občas znova rozmýšľam, aké by to bolo nebyť. Aj keď len na malú chvíľku. Nebyť. Necítiť bolesť. Ani tú a ani tú.
@2 urcite mas okolo seba dost ludi co ta podporia(teda mam z teba taky pocit) ale keby si sa chcela porozpravat kludne mi napis. Z blogu mam pocit ze sme na tom podobne.
Až keď človek zažije na vlastnej koži, až potom pochopí. A zmení to jeho priority aj napriek tomu, že sny ostanú. Býva to veľmi ťažké Ale držím palčeky
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.