Bolíš keď odchádzaš a ešte viac, keď sa vraciaš späť.
V protichodnom smere opäť rozrývaš jazvy, ktoré som si myslel, že už sa dávno zahojili.
Bolíš.
Ten tvoj sladký úsmev a smiech, ktorý akoby siahal do nekonečna.
Tak príjemne hladí, kým si tu.
A potom keď odídeš...
Bolí.
Každý záchvev tvojich pier, ktorý len klamlivo vypovedá o tvojom pomyselnom šťastí.
Nedokážeš neklamať perami však?
Nie si skutočná.
Ani keď stojíš priamo predo mnou a hľadíš mi do očí.
Nesmiem viac uveriť klamlivej ilúzii o tebe.
Ani tvoje nežné bozky a horúci dych nie sú dôkazom toho, že existuješ.
A predsa...
Znova bolíš.
Ako to robíš?
Tancuješ vo vetre ako snehová vločka v horúcom letnom dni.
A aj keď len na sekundu...
Chcem uveriť, že ťa znova držím v náručí.
Skok do priepasti.
Bolíš.
Krásne bolíš.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár