V pozadí vôňa zožatého poľa Vyschnutej trávy To oni šteklili moje pehy! A... Vieš... Vtedy srdce len ťažko sa bráni Veď i slnko skláňajúc sa za horizont Pri pohľade na naše pery Nesmelo sa zapýrilo A spolu s tebou... Svoje prsty do vlasov mi vplietlo Nebolo pochýb... Veď ako by mohlo?! Keď dlaň k dlani dokonale sadla A ty nemohol si ani tušiť Ako láska moje srdce pomaly si kradla Bolo to možno vôňou trávy A možno teplom toho leta I ďalších tisíc dôvodov Prečo ma cesta Lásky zviedla No dnes viem, že jeseň už leto odviala A búrka v ten deň nám dvom Zbohom dala Tak... Listy... Prosím, skryte naše tajomstvo! A... Dážď... . . . Báseň 7 0 0 0 0 Komentuj