Klamaná sama sebou.

Cítim sa prázdna
zvnútra ... praskám.

Bojím sa strachu
a seba ľakám.

Hľadám len pravdu,
no klamem tým seba

v tichosti pýtam sa
čo viac som chcela.

V tme kráčam
a kroky strácam

padám
a spievam vranám.

Ticho si šepkám
a stúpam do bahna
kde nádej vyschla
a krása ochabla.

Kedysi unesená
rytmom tanca
dnes zo zeme
ledva pozviecham sa.

A zliepam nádej
po kútoch stratenú
a verím v šťastie,
lásku nádhernú.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu