Tentokrát musím opomenúť to známe vianočné klišé, že na Vianoce nejde o darčeky, ide o to, aby bola rodina spolu a... veď to všetci poznáme . Dôvod je jednoduchý. Dnes, dva dni po Štedrom dni som dostala ten NAJKRÁSNEJŠÍ (a to stále ešte nie je dostatočne výstižné slovo) darček.
Áno, je hmotný, nie je to nič nemateriálne. Nie je to žiaden vianočný zázrak, šťastie napchaté v balíčku a previazané stužkou ani rodinný pokoj a pohoda. No nie je to ani tablet, značkový parfum či nové auto.
Dostala som Knihu. Knihu s veľkým "K". Poviete si, že to nie je nič zvláštne. Zrejme väčšina z vás dostala na Vianoce pod stromček nejakú tú knižku - z pultu obchodu, voňajúcu novotou... Nič zaujímavé.
Táto je však INÁ. Nevonia novotou, ale časom... presnejšie osemdesiatimi piatimi rokmi. Ak nejakú obálku vôbec niekedy mala, tak už ju dávno stratila a zvonka vyzerá skôr ako nejaký zápisník než kniha. A jej strany? Tie vôbec nie sú snehovo biele. Sú zažltnuté, po okrajoch občas jemne natrhnuté.
A predsa.. je to ten najlepší darček, tá najlepšia kniha, akú som mohla dostať. Neskrýva v sebe totižto iba jeden príbeh (mimochodom, dobre známy - s názvom Babička od Boženy Nemcovej , ale skrýva v sebe príbeh mojej pra-pra-babky, ktorá z nej čítala mojej pra-babke, príbeh mojej pra-babky, ktorá z nej čítala mojej babke a takisto mojej babky, ktorá z nej čítala mojej mame.
A teraz... Ju mám ja... U seba, vo svojich rukách. A viem, že raz, keď budem mať svoju vysnívanú maličkú "knižničku" vo svojom vysnívanom dome, tejto knihe v nej bude patriť špeciálne miesto. A dúfam, že raz ju budem mať aj ja komu podarovať, niekomu, u koho si budem istá, že ju prijme s rovnakou láskou a pokorou, ako som ju prijala ja...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.