Ďalšia 12-hodinovka v práci za mnou.
Len zhodiť veci a napustiť vaňu až po okraj.
Najhorúcejšia voda, akú dokázala moja koža zvládnuť.
A vodná para. Trénovala som si, ako neodpadnúť vo vani.
Lebo šak aj tak by ma tam nikto ešte najbližšie 4 hodiny nenašiel.
Tak som si mohla aspoň pustiť 100% stressfree music, ktorá aj tak nezaberala.
Jaj. A ešte by som mohla skúsiť, či to brko bude horieť aj v tomto vlhku.
Hej! Už je lepšie?
Cítim, ako sa moji démoni pomaly plazia preč.
Kĺžu sa po mokrej dlážke, preliezajú popod dvere.
Aspoň na teraz.
Veď viete aké to je.
Keď ich raz vpustíte do svojho života už navždy budete cítiť ich pachuť.
Raz viac a raz menej.
Záleží od toho, v ktorom úseku horskej dráhy sa práve nachádzate.
Balím veci.
Myslíš, že na ten týždeň v Lisabone ti bude tak veľký kufor stačiť?
Potrebuješ si doň zabaliť všetky svoje pocity.
Vieš, tu kúsok z detského plaču a tam kúsok z partnerovho chladu.
A démonov.
Nezabudni na démonov.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
johnysheek
13. 6.júna 2016 21:13
a prečo? :/
Napíš svoj komentár