A ako chutí východ slnka.
Aj to, ako hudba unáša.
Od rána do rána.
V noci sa budím na to, čo bude zajtra.
A včerajšok mi nedovolí spať.
Necítim ruky, ktoré ma hladia.
A odmietam útočisko v náruči.
Už ani bozky nehrejú.
Niečo zomrelo.
Tam hlboko vnútri.
Vo mne.
Na ceste za pomyselným šťastím.
Stratila som seba.
Radosť a smiech už nepočujem ani zdiaľky.
Topím sa.
Zabudla som dýchať.
Už ma nezachraňujte prosím.
Chcem cítiť aspoň prázdno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár