a predsa zrazu podišiel.
Obrys tela hýbal sa.
Krok vpred,ľavá,pravá...
Chcela som sa pozrieť,
hlbšie pozrieť do tej tmy.
Kde tá výška končí,
ak začína pri podlahe?
Údiv,úžas,úsmev....
Zišli sa tak nečakane,
viem,že dobre vidím,
viem,že zrak neklame.
Mlčím,
no chcela by som povedať,
niečo pekné,nečakané,
že som vinná,
poprosiť o prepáčenie.
No oči,
tie oči vraveli,že nie,
že dávno mi je odpustené...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ixka
23. 9.sept. 2007 01:41
pekne, piš dalej...
Napíš svoj komentár