Pozerám vôkol seba a nechápem, čo chápať mám, každý len špinu hádže, samí klam.
Prečo stále smútok v duši mám a radosť nepoznám?
Verím,že zlo raz v dobro sa obráti a všetko zlé sa vytratí.
Sedím sama v kúte a slzy stekajú po tvári, nie je nikoho pri mne, kto ma obdarí.
Potrebujem objatie blízkeho kamaráta, som sama ako holubie vráta.
Chcem len objať, nič viac si neprajem, mať pri sebe osobu, ktorú nadovšetko milujem.
Naivne verím, ako hlúpučky skoláčik, nechám sa oklamať, zradiť a podvázdať.
Možno táto báseň neznamená pre nikoho nič, sú to moje pocity, ktoré ma trápia, a tak ľahko sa nevytratia.
Ďakujem za pomoc tým, ktorí pri mne stoja, keď to najviac potrebujem, držia ma za ruku a dotýkajú sa môjho srdiečkam aby sa zahojili moje bobečka.
:´(
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
monya
16. 5.mája 2007 14:29
hmm, tak posielam take malinke imaginarne objatie sice ma nebudes zan nadovsetko milovat, ale snad by mohlo aspon vycarovat co i len maly umev na tvari to su take hlupucke obdobia, kedy vsade vidis len to blbe, to zachvilu prejde... poznam drzim palec
2
prajem ti aby ti kamarati pomohli s toho najhoršieho ,, ja moomentalne preživam to iste
Napíš svoj komentár