Jednoducho, aby ma skoro každý deň niekto volal na pivo je možno sociálne fajn, ale mierne mi to vadí, čo sa týka môjho tvorivého času. Tvorivý som až keď sa zotmie. A je to hrozné. Keď sa mám vrátiť po polnoci, pripitý (lebo nikdy to nie je jedno pivo) a tvoriť. Veľa mojich kamarátov je študentami, alebo majú veľmi flexibilnú, alebo špecifickú pracovnú dobu. V podstate pracovnú dobu momentálne nemám, ale to neznamená, že nemám povinnosti. Záväzky a termíny. A koľko krát aj voči sebe.
Sľubujem si už dva roky jedno - tento rok vydám knihu - heh. Dva roky je dlhá doba. Pre normálnych ľudí. Mne to príde ako dva mesiace. Pretože neustále sa niečo deje. Aj keď som doma, aj keď nie som doma.
Na tento rok som si nedával predsavzatie - resp. nemyslel som si, že niečo chcem dosiahnúť. Ale chcem. Vlastné bývanie. Sám. Kde nebudem mať cuzdie veci. Proste to bude viac menej - moje. Asi to sa stalo mojím predsavzatím. Zvláštne.
Nikdy som nebol dobrý v sociálnych veciach a komunikácií. A predsa za posledné dni som bol na niekoľkých pohovoroch a - well - uspel som. Mám vyššiu úspešnosť, ako som čakal. Lenže, čo ak to je kvôli tomu, že už som sa rozhodol? A čo ak to niekomu vadí? Že som pri svojom rozhodovaní na nikoho nemyslel. Len na seba. Čo ak som tak moc zvyknutý byť sám so sebou, že odmietam prijať fakt, že niekto che byť - zahrnutý do môjho rozhodovania?
Zase meliem z cesty. A možno ani nie. Pretože presne tak posledné roky prichádzam o ľudí. Prestanem robiť to, čo chcú oni aby som robil. Urobím to pre seba. Dáva to zmysel? Alebo nie?
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
atropabelladona
11. 1.januára 2018 11:44
myslím, že v tomto veku by mal človek myslieť, rozhodovať a konať najmä sám za seba. ľudí, ktorých vďaka tomuto prístupu stratíš, by si stratil tak či tak. je na každom z nás, aby sme svoj život chytili do vlastných rúk. ono to ani nie je o tom niečo dokázať, ale zabezpečiť si stabilný život. keď budeš mať veci na poriadku budeš mať aj pokoj v duši a to sa na Tebe odzrkadlí. priateľov si možno nájsť v každom veku, ale keď človek zamešká podstatné veci, tie už nikdy nedobehne.
3
cesta nemusí byť cieľ, ale obyčajne to k nemu smeruje. načo by si potom kráčal po ceste, rozumej obrazne, alebo aj reálne a konkrétne, ak by si nemal pred sebou nejaký cieľ? filozofická blbosť! cesta musí mať svoj cieľ, pretože len "hlúpy" človek kráča a koná úkony, o ktorých vie, že to nemá význam. (moje myšlienky, nemusiš sa s nimi stotožniť)
4
@vreskot000 obyčajne to k nemu smeruje. Nechcel som použiť "aj cesta môže byť cieľ", lebo sa to nehodí. Nič proti tvojím myšlienkam nemám.
Ale som tiež za názor, nie že všetci, ktorí sa túlajú, sú stratení. Niektorí radi cestujú a motajú sa. Ale toto je ten prípad, keď je cieľ na konci. Takže obyčajný prípad.
Ale som tiež za názor, nie že všetci, ktorí sa túlajú, sú stratení. Niektorí radi cestujú a motajú sa. Ale toto je ten prípad, keď je cieľ na konci. Takže obyčajný prípad.
5
samozrejme... plne súhlasím. ja to totižto myslím z filozofického pohľadu ( nie veľmi praktického
7
@klidopido napísal som dva blogy po sebe ako recenzia na tvoj blog. ďakujem ti. prišiel som na nové myšlienky. pekný večer
Napíš svoj komentár