Tak, ako každé pracovné ráno, aj dnes som vstal. Malá rozcvička. Desať klikov. Desať drepov. Desať toho, desať onoho. A raňajky. A na autobus. S malou zastávkou v bankomate - objednal som bratovi mobil na Vianoce. Má už starý a ledva funguje. Zíde sa mu.
Ale o tom nechcem. Prišiel som do práce. V práci ma má zaúčať kolega. Neprišiel. Zaspal. Zas. Teda, nie, žeby ma toho za TRI mesiace veľa zaučil. Jednoducho ma nepúšťa k stroju a jeho komunikácia so mnou je, asi taká, že mi povie vety na štýl daj toto do krabice. A toto odnes tam a tam. Čiže zaúčanie nulové. Vedúca zmeny vo mňa nemá absolútnu dôveru. Takže za ten čas, čo som bol sám, mi nedovolila robiť nič iné, ako pár drobností. Hrozne super.
Kolega prišiel po dvoch hodinách. Takže sa začal kolobeh, ktorý už poznám. On robí a ja sa dívam. Môžem sa pýtať, koľko chcem, čo chcem, dostanem odsekové odpovede. Meh. Aj som sa tlačil k stroju. Najprv. Potom ma to prestalo baviť. Potom sa ma ženy pýtajú, kedy budem robiť sám - takýmto štýlom - nikdy.
Keď som mal druhého kolegu, ochotnejšie ho mi niečo vysvetliť. Aj, čo mi niečo povedal. Aj majsterka mala vo mňa väčšiu dôveru, tak zas nebola robota. Takže som sa aspoň naučil dáke veci okolo údržby.
Späť k dnešku.
O 14tej mi končí pracovná doba. Akože môžem ísť domov. Eh. Kolega meškal dve hodiny do práce. Pred koncom mi tam hodili grafický papier, ktorý bolo treba narezať. Mali to tam rozpísané a napočítané. Akurát, keď som si to prepočítal po svojom, tak to akosi vôbec nevyšlo. Tak som zastavil a pýtal sa. Majstrová, že som to určite nedobré spočítal a toto a hento a tamto. (Áno, bežne sa tam cítim ako úplná trúba a niekedy by som im najradšej vrazil.) Tak to kolega potom prepočítal. Potvrdil, že mám pravdu. (Snáď viem matiku, nie?) Nakoniec som sa šiel radšej spýtať niekoho viac kompetentného, lebo zrazu nikto nebol múdri. Tak som sa dozvedel, čo som potreboval. A začal som robiť správne. Kolega o 14tej odišiel. (Super, nie?) Ja som tam ostal o hodinu navyše. S druhou majstrovou. Ktorá má vo mňa väčšiu dôveru. A dokonca mi bola schopnejšia odpovedať. Promptnejšie. Čo je síce skvelé, ale takto dáko to v tej firme funguje. Ľudia si tam chodia ako sa im zachce, nikto nič nerieši a keď chcete niečo vedieť, tak na vás čumia ako na debila. Čiže je to úplne úžasné. No a áno, všetky podklady majú napísané v Comics Sanse, čo ma desne irituje.
Jednoducho, končí mi skúšobná doba.
(A to nespomínam to, že prvý mesiac, ma poslali úplne na iné pracovisko baliť stojany a nie robiť to, čo mám v zmluve. Už to bolo alarmujúce. Ale som sa rozhodol vydržať, že to vyzeralo tak sprosto nárazovo a stať sa môže... ale... vyfarbili sa.)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.