Prosím zastav sa...
Srdce mi hnísa,
nie si krysa,
len sa skrývaš,
len sa hry hráš,
svet je miš maš..
Máš Miša,
ktorí horí,
nehovor mi sorry,
len sa obzri,
a pozri
že čo ideš rozbiť...
Vesmír je mocný...
a výhlad v noci,
a tamten pocit
šepká skoč si...
Trhá ma to,
ak ja matro.
Bude zo mňa
mrte drte.
Nevzdám sa.
Nezdám sa ?
Nezdáš sa ?
Nie si len sen ?
Kto poslal ťa sem
na zem, kde sme.
Kde sme ?
Kde sme boli...
Ono to desne bolíí...
Ak slová do očí,
ak odbočky,
kde sa nekonečno dokončí...
Teraz sa toho vo mne, moc stvára
napojený na večnosť, čmáram,
otváram,
vráta z horroru,
zobudili potvoru,
a potom tu,
tečie básni potok z rúk..
neblázni daľeko je zbohom buď..
život vraví, sa zobuď,
alebo zbohom,
blúď...
Stojím tu a horím,
ponáram sa po rím,
zobuď sa,
pohni,
prosím....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár